Informácie zo súčasnej slovenskej literatúry
HORÚCE LINKY
Svetloslav Veigl
24. 12. 1915 Horňany
17. 2. 2010 Kráľová pri Senci
Pseudonym
Andrej Smolko, Fr. Klárus, Klár, Svetloslav VeiglŽivotopis autora
Svetloslav VEIGL sa narodil 24. 12. 1915 v Horňanoch. Jeho občianske meno je Ferdinad Veigl. Študoval na gymnáziu v Ružomberku a v Levoči. DoZobraziť všetkoSvetloslav VEIGL sa narodil 24. 12. 1915 v Horňanoch. Jeho občianske meno je Ferdinad Veigl. Študoval na gymnáziu v Ružomberku a v Levoči. Do františkánskej rehole vstúpil v Trnave (8. septembra 1932) a prijal latinské meno rehoľné meno Clarus, ktoré v literárnych prácach používa v poslovenčenej forme Svetloslav – oslavovateľ svetla. Po roku noviciátu v Trnave maturoval na Gymnáziu v Malackách (v roku 1936). Študoval na bohosloveckých fakultách v Salzburgu a v Bratislave, slovenčinu – filozofiu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Doktorát z filozofie získal po skončení druhej svetovej vojny (v roku 1946). Po ukončení vysokoškolských štúdií vyučoval na gymnáziách v Malackách a Bardejove. Koncom 40. rokov sa stal obeťou prenasledovania kňazov a rehoľníkov. Ako kňaz pôsobil v Trnave-Tulipáne (1950 – 1959), v Abraháme (1959 – 1977) a od roku 1978 až do roku 1999 v Kráľovej pri Senci. Žil v kňazskom domove v Pezinku.
Diela a recenzie diel
Poézia
- Cestami vetrov (1938)
- Výstup na horu Tábor (1939)
- Menom ťa neviem osloviť (1941)
- Kvety na troskách (1945)
- Láska smrť (1946)
- Volanie z diaľky (1946)
- Mesto na návrší (1968)
- Pred ružou stojím nemý (1988)
- Jemu jedinému (1990)
- Hľadanie svetla (1991)
- Bardejovské rondely (1992)
- Zlatý kľúč (1992)
- Rodinné rondely (1994)
- Nebo na Zemi (1995)
- Klopem a volám (1996)
- Doma pod oknami (1997)
- Nerušte túto ružu (2000, výber z celoživotnej tvorby)
- Plnosť času (2000)
- Svetelný periskop (2004, 1.vydanie)
- Recenzia diela:Svetelný periskop - Svetloslav Veigl - O každom človeku, o každej dobe (Svetelný periskop, 2004, 1. vydanie)
- Keď anjel v tebe spieva (2006, súborné dielo)
Charakteristika tvorby
Svetloslav Veigl je dnes literárnou kritikou považovaný za jedného z hlavných predstaviteľov katolíckej moderny: skupiny katolíckychZobraziť všetkoSvetloslav Veigl je dnes literárnou kritikou považovaný za jedného z hlavných predstaviteľov katolíckej moderny: skupiny katolíckych básnikov, ktorí vstúpili do literatúry v 20. a začiatkom 30. rokov (R. Dilong, J. Silan, P. G. Hlbina, J. Haranta) a v priebehu 30. a 40. rokov (P. Ušák-Oliva, M. Šprinc, G. Zvonický, K. Strmeň, J. Motulko). Básne začal písať už ako študent na malackom gymnáziu. Prispieval do vtedajších študentských časopisov a kultúrnych periodík ako Slovenské pohľady, Elán, Kultúra, Pero, Verbum. Do tajov poézie prenikal cez verše takých básnikov, ako boli V. Beniak, E. B. Lukáč, J. Smrek, R. Dilong, P. G. Hlbina; z českých básnikov naňho najväčšmi zapôsobili V. Nezval a J. Seifert. Debutoval básnickou zbierkou Cestami vetrov, ktorá je vyjadrením jeho kresťanskej orientácie a pripomenutím nemennosti a stálosti morálnych hodnôt kresťanstva. J. Felix označil túto zbierku za „vzácne útulnú a milo sa prihovárajúcu“ a „za zriedkavo svieži debut“. Motív lásky k Bohu, človeku a národu a viera ako stimulátor celej básnickej tvorby sú výrazne prítomné aj v jeho ďalších básnických zbierkach z prvého tvorivého obdobia. Marxistická kritika (podľa hesla v Encyklopédii slovenských spisovateľov) videla v jeho zbierkach zo 40. rokov „zjednodušený pohľad na skutočnosť“ a konštatovala, že „v niektorých básňach dospel k hraniciam preduchovnenej sentimentality, vyjadrovanej stereotypnými prostriedkami tradičnej náboženskej lyriky“. Ani básnická zbierka Mesto na návrší, ktorá vyšla po vyše dvadsaťročnom nútenom odmlčaní, nenašla u predpojatej kritiky priaznivejší ohlas (v „básnickom vyjadrení autor neprekročil úzky kruh svojej predchádzajúcej svetonázorovej a estetickej orientácie“). Nasleduje ďalšie takmer dvadsaťročné odmlčanie básnika. Až v roku 1988 vychádza výber z jeho básnickej tvorby – Pred ružou stojím nemý – a v roku 1990 výber Jemu jedinému, doplnený o niekoľko básní z rukopisu. Spoločenská zmena, ktorá nastala v novembri 1989, mu umožnila nadviazať vo svojej poetike a tematickej orientácii na ideály a mravné hodnoty kresťanstva, ktoré boli prítomné v jeho ranej tvorbe. Nestor slovenskej poézie využíva svoje životné skúsenosti, aby melodickým veršom rozsvecoval svetlo viery – to je poslanie a cieľ jeho náboženskej poézie z posledných rokov. K tomuto svetlu vedú cesty lásky, vzájomného porozumenia a služby blížnemu (v tomto zmysle sú symbolické názvy jeho zbierok – Hľadanie svetla, Zlatý kľúč, Nebo na zemi a i.). Návrat básnikov katolíckej moderny do organizmu slovenskej poézie 20. storočia umožnil aj nový, neskreslený pohľad na skutočné hodnoty Veiglovej poézie. Výber z jeho celoživotnej básnickej tvorby Nerušte túto ružu ukázal trojjedinosť Veigla ako kňaza-filozofa-básnika a ich vzájomne podmienené väzby. Zároveň sa zreteľne ukázalo, že láska a smrť sú základnými konštantami jeho básnického univerza: láska, ktorá má intímny ľudský, ale zároveň aj božsky univerzálny rozmer, a smrť ako symbol údelu v nasledovaní Krista. Vo svojej poézii zachytil v účinnej básnickej podobe cestu kňaza a básnika k hlbšiemu vnútornému duchovnému životu.
Anna Šikulová
Monografie a štúdie o autorovi
CABADAJ, Peter: Slovenská literatúra pred Februárom 1948. In: Slovenské pohľady , roč. IV + 134, 2018, č. 11, s. 8. CABADAJ, Peter: LiterárneZobraziť všetkoCABADAJ, Peter: Slovenská literatúra pred Februárom 1948. In: Slovenské pohľady, roč. IV + 134, 2018, č. 11, s. 8.
CABADAJ, Peter: Literárne ozveny. Memento homo. In: Literárny týždenník, roč. XXXI, 5. 9. 2018, č. 29 – 30, s. 14.
BRUNCLÍK, Jozef: Básnik neodchádza. K storočnici narodenia Svetloslava Veigla. (Zost. Miroslav Daniš). (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 132, 2016, č. 6, s. 127 – 128.
TUCHSCHER, Ľubomír: Básnik neodchádza, Kráľová nezabúda. (K nedožitej storočnici Svetloslava Veigla). In: Katolícke noviny, roč. 131, 24. 1. 2016, č. 3, s. 21.
TOLLAROVIČ, Peter: Kňaz a básnik sú bratia, prinajmenšom bratranci. Sto rokov od narodenia Svetloslava Veigla. In: Katolícke noviny, roč.130, 13. 12. 2015, č. 50, s. 10 – 11.
CABADAJ, Peter: Tvorca harmonizujúcej poézie. (Storočnica narodenia Svetloslava Veigla). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131, 2015, č. 12, s. 8 – 13.
ŠTROMPOVÁ, Alena: Svetloslav Veigl: Myšlienky v Bohu. In: Knižná revue, roč. XX, 14. 9. 2010, č. 19, s. 3.
-pj-: Opustili nás (Svetloslav Veigl). In: Knižná revue, roč. XX, 3. 3. 2010, č. 5, s. 11.
ŠAH: Svetloslav Veigl – 90. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 121, 2005, č. 12, s. 157.
JAVORKOVÁ, Monika: O každom človeku – o každej dobe (Svetloslav Veigl: Svetelný periskop). In: Knižná revue, roč. XIV, 24. 11. 2004, č. 24, s. 5.
DANIŠ, Miroslav: Od dissentu k prevratu. Svetloslav Veigl: Svetelný periskop. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 120, 2004, č. 12, s. 119 – 124.
DANIŠ, Miroslav: Svetloslav Veigl v interpretácii Júliusa Pašteku. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, IV. + 119, 2003, č. 6, s. 130 – 131.
PAŠTEKA, J.: Tvár a tvorba slovenskej katolíckej moderny. Bratislava, LÚČ, 2002.
MIHALKOVIČ, Jozef: Ozvena stretnutia so Svetloslavom Veiglom. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 117, 2001, č. 10, s. 65.
DOBIÁŠ, Rudolf: Ruža pre Svetloslava Veigla (Svetloslav Veigl: Nerušte túto ružu). In: Knižná revue, roč. XI, 2. 5. 2001, č. 9, s. 5.
BÍZIKOVÁ, Margita – VEIGL, Svetloslav: Pán Boh mi dal viac času, aby som sa polepšil (Rozhovor). In: Knižná revue, roč. X, 20. 12. 2000, č. 26, s. 12.
JAVORKOVÁ, Monika: Večnosť nádeje (Svetloslav Veigl: Plnosť času). In: Knižná revue, roč. X, 4. 7. 2000, č. 14 – 15, s. 5.
ŠAH: Svetloslav Veigl. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 116, 2000, č. 12, s. 159.
MORAVČÍK, Štefan: "Z dier myších vyšla duša..." alebo divotvorný lodivod mora milostí. (K 85-ke Svetloslava Veigla). (Úryvok z doslovu k výberu z Veiglovej poézii, ktorý výjde vo Vydavateľstve SSS.) In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 116, 2000, č. 12, s. 87 – 91.
Život a dielo Svetloslava Veigla (zborník, 1995).MELICHER, J.: Poézia katolíckej moderny. Nitra 1994, s. 46 – 51.
MELICHER, J.: Zamlčovaná literatúra, 1995, s. 71 – 80.
FRÁTRIK, J.: Básnici katolíckej moderny. Žilina 1994.
Svetloslav Veigl (personálna bibliografia). Galanta 1995.
MORAVČÍK, Š.: Družné hody samoty. In: Pred ružou stojím nemý (doslov). Bratislava 1988, s. 116 – 117.
Ocenenia
Cena J. C. Hronského (2002) za celoživotné básnické dielo v rámci katolíckej moderny (udelená Nadáciou Matice slovenskej) Cena SpolkuZobraziť všetkoCena J. C. Hronského (2002) za celoživotné básnické dielo v rámci katolíckej moderny (udelená Nadáciou Matice slovenskej)
Cena Spolku slovenských spisovateľov za zbierku Nebo na zemi
Cena Fra Angelica (2006)
Pribinov kríž I. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti literatúry (2006)
Ukážka z tvorby
ŽENU SILNÚ KTO NÁJDE? (zo zbierky Pred ružou stojím nemý ) V tebe som našiel sladkosť tvojho mena, v kalichu zo zlataZobraziť všetkoŽENU SILNÚ KTO NÁJDE? (zo zbierky Pred ružou stojím nemý)
V tebe som našiel sladkosť tvojho mena,
v kalichu zo zlata pijem ťa, Vyvolená,
keď hlavu nakláňaš nad prúdom dravým,
do seba stúlená prechádzaš jarné splavy,
jak dieťa dôverne prosíš o silu zhora
v horúčke mučivej, keď zmysly pohansky horia,
kým hlavu nakláňaš nad vlastný kríž,
pohľadom do seba o čistom živote sníš.
Tak v ružu rozkvitáš a udivuješ svet.
Ach, Krásna moja, spanilá, nad teba ženy niet.
Blahozvesť v očiach ti žiari, no skromná si a krásna,
bohatstvom veľkým oplývam, dlaň, ústa tvoje, hlas mám,
svet celý ťa mi závidí i šťastie moje veľké,
preto sa blížim ku tebe s chvením jak k Trpiteľke.
Dušou i srdcom prostým vábiš ma k sebe večne,
rameno tvoje dvíha ma, keď v ceste klesnem,
a stále pri mne bedlíš. Si vzácny Boží dar,
na kužeľ ruky kladieš, zaháňaš biedu, zmar
a z dlane otvorenej vždy sypeš zrná štedré,
si ako vzácna loď, čo zďaleka chlieb vezie,
si ako ostrov v mori, si ako fontána,
čarom a krásou spaľuješ a seba rozdávaš,
si ako plachá laň, čo chráni mláďatá,
ruža ťa sestrou zve a k sebe volá ťa,
si ako obelisk – v tajomnom písme sa skrývaš,
keď ideš námestím, do seba samej sa dívaš,
lež ako vlčica ohnisko, domov chrániš,
keď ľstivý nepriateľ vyráža naše brány.
Zas sa ku mne túliš, keď chcem byť s tebou sám,
ach, kto to vysloví, čo všetko v tebe mám.
Chválim ťa preto, meno tvoje Silná žena.
Si ruža zamknutá, studnica spečatená.
VENOVANIE (zo zbierky Pred ružou stojím nemý)
V horúčke týchto ťažkých premien
svietiš mi ako rosa v okvetí,
do diaľky dvíhaš dlane svoje jemné.
Kam srdce tvoje znovu odletí?
Vábivá vlna lásky, luna prelestí
naplnila ti srdce túžbou, ktorá rastie,
tvoj zatajený vzlyk o slze tejto šelestí
a hviezda, čo ti zvestovala šťastie,
zhasla ti neraz ako krásny sen.
A čelo tvoje unavené snami
ďalej ti dvíha túžby priehlbeň
a oči tvoje pritvorené mámi.
Zráňaná svetmi skláňaš sa k zemi,
za ohňom bežíš, čo hviezdou dávno neni,
a leskom vydesená sama sa nájdeš v tieni
na cestách kvitnúcich šťastím a smútkom ženy.
Pred zrakom horiacim vždy cudne kloním zraky,
zavše ma páli sen. Každým dňom rúcho mení.
A tíšim srdce, keď zriem rozkvitnuté maky.
Pred ružou stojím nemý.
V okruhu mámivom vlníš sa v lesku dám
a zrak tvoj nepokojný hľadá, hasne, blčí
a oddáva sa rozbúreným hrám.
Tak túžba mučí.
Ako ma voláš krásne, keď som sám,
náručie tvoje chránim pred prázdnym zrakom luzy,
mňa zjav tvoj dvíha k nebesám.
Kedy ťa celú objavím v malej ruži?
STUDNIČKA (zo zbierky Hľadanie svetla)
Bije polnoc. Počúvam.
Tma so svetlom sa bije.
Večný svár.
Do rána ešte ďaleko je.
Spomínam.
Tá studnička, z ktorej som píjaval
a hádzal do nej peniaz lesklý,
je verná ako mať.
Má úsmev môj i slzy.
Jediný poklad, čo ostáva mi. Vezmi.
Peniaz svoj posledný do nej vhodím,
len čo sa zbrieždi.
POPRI RIEKE (zo zbierky Hľadanie svetla)
Obliecť sa možno
do slnečných lúčov,
do poľnej trávy,
do kvapky rosy
na úbočí,
do obručí
skamenenej hlavy,
do kvetu
alebo do pŕhľavy,
do hudby svetla,
do mrazivej noci,
do hodvábu tepla,
do úsmevu,
do strateného spevu,
do hadieho švihu,
do smrtonosnej rieky,
do kanúcej slzy,
do vĺn nepokoja,
do objatia domoviny
do zvukov mandolíny.
Najkrajšia tvár odveká
je obliekať sa v človeka.
SLNEČNÝ DEŇ (zo zbierky Hľadanie svetla)
Deň s ohnivou hrivou ozlomkrk letí.
Tátoš rozťahujúci nozdry
pri tisícorakej vôni
a opálenej pleti.
Trubadúri lásky spievajú
opreteky.
Zvonivým hlasom neba
zvučia siene srdca –
rozihrané motýle obletujú rajské rieky.
Rytieri v zlatom brnení,
cválajúci na ohnivých paripách
v nekonečnom rozpálenom mori,
plným priehrštím rozdávajú
z pokladov rozprávkovej hory.
HĽADANIE SVETLA (zo zbierky Hľadanie svetla)
V jasných chvíľach,
i keď si to vždy neuvedomujeme,
túžime po čistom živote.
Túžime po tom, čo nám chýba.
V hĺbke srdca
všetci prahneme, Bože, po tebe,
i tí, čo zanovito utekajú pred tebou.
Ako ťa však objaviť,
keď prebývaš v neprístupnom svetle
a naše srdce utápa sa v tme.
V iskre,
čo žiari v každom človeku
i v celom vesmíre,
v každej veci i v každom dychu,
v speve i v umieraní,
nachádzame tvoju tvár:
raz kŕčmi bolesti vychýlenú,
raz víťazstvom povznesenú,
lež ožiarenú vždy tvojím tajomným svetlom.
ZA SVOJÍM SNOM (zo zbierky Hľadanie svetla)
Dvíhame ruky
na slávu života,
i keď má často chuť blenu.
Zvedavo nakukujeme
štrbinami lúčov
a potom ozlomkrky bežíme
za svojím snom.
Tešíme sa každému úsmevu,
i keď nám niekedy zhasína
večerom.
Tancujeme nad priepasťou,
v ktorej vrie
ohnivá láva.
Hoci platíme slzami,
tajomné dvere k šťastiu
poznove otvárame –
stokrát,
tisíckrát,
lež na konci kľukatej chodby
vždy sa nám pretrhne
červená niť.
HĽADANIE ČLOVEKA (zo zbierky Hľadanie svetla)
Kto by rád nemal
zakvitnutú lúku, spev vtákov,
tajomný šepot trávy.
Kto by rád nepil z dlane
vodu života.
Chváľme preto každú otvorenú dlaň,
v ktorej kvitnú červené maky.
Hľadím na ľudskú tvár
ako snár,
na magické zrkadlo,
do hlbokých očí
tajomných ako more s nekonečným dnom.
Zrkadlí sa v nich slnce
i burácajúci hrom.
Obraz za obrazom mihá
v objatí túžby, ktorá vykupuje svet.
Svetlo spojených dlaní
pretvára spevy naše i slzy
i prácu
na ohnivý kvet.
Kmitajú v duši skryté lúče
ako zlatý dážď –
najkrajšia melódia,
akú len počuť možno na Zemi:
Človeče, tvor vznešený,
veľký i úbohý,
mám ťa rád.
ČLOVEK (zo zbierky Hľadanie svetla)
Kde sa tá sila rúti,
či naozaj je slepá?
V kruhu, kde horí cesta Mliečna,
v dotyku smrti
spieva
túžba nekonečná.
Chrobák tej túžby nemá.
SLZA (zo zbierky Hľadanie svetla)
Pomaly steká
v žliabkoch tváre,
až je z nej rieka
vystupujúca
po kapilárach srdca
na končiare,
kde horia
svätojánske ohne dookola
siahajúce na pohoria
a všetko nečisté spaľujú
až do popola.
A opäť je tu slza,
ohňovzdorný krištáľ,
čo začala sa kĺzať
v nevídanom jase,
samozrejmá,
zázračná
a čistá.
RADOSŤ (zo zbierky Hľadanie svetla)
Sadíme stromy
a potom trpezlivo
čakáme na zázrak,
keď začnú vyháňať lístie.
Sme ako strom.
Čo nedáme druhému,
nebude naše.
KAMENNÉ SRDCE (zo zbierky Hľadanie svetla)
Kto sa cíti bez viny,
nech prvý hodí kameňom –
bude sa cítiť nevinný
v srdci svojom kamennom.
BÁJNA ZEM (zo zbierky Hľadanie svetla)
Prší ako z rozostrieľanej strechy,
za golier niekomu vždy zateká.
Na bránu srdca bubnujú mínomety.
Cesta je ďaleká.
Hľadal som zem,
kde slnko ustavične žiari
a stále kvitne oliva.
Našiel som bájnu zem,
zem tisícich vôní a tvárí,
lež všade videl som
aj zatmenia.
SVEDOMIE (zo zbierky Hľadanie svetla)
Nezničiteľná membrána.
Výsostne citlivá.
Za slnečného dňa i v dusnom čase.
Od rána do večera.
Od večera do rána.
V dobrom sa zrkadlí
ako starostlivý gazda v plnom klase.
V zlom prúde zase
dymí sa a kúdolí,
sa zarezáva do mandlí
a skučí ako zviera.
ÓDA NA ÚSMEV (zo zbierky Hľadanie svetla)
Úsmev,
ale najmä úsmev ženy
prepáli každý pancier.
Ten nežný,
čo vychádza z dobrého srdca.
Vyžarujúci teplo a svetlo,
základ života.
Je zakódovaný
v každom lístku trávy
i v každom kríku,
v každom strome,
čo vyháňa ešte lístie a kvety
a vytvára korunu,
v ktorej si prespevujú vtáci.
Úsmev voňavej ruže
je ako úsmev milujúcej ženy –
v tajomných kruhoch roztáča Zem
a približuje oblohu.
Šťastím prekypujúci spev.
Úsmev sestry vody,
ktorá nás očisťuje
a plným dúškom osviežuje,
úsmev brata ohňa,
ktorý je krásny,
bujarý a večne mladý zároveň.
Úsmev matky a dieťaťa,
plný chvenia lásky a nehy,
akoby ani nebol z tohto sveta.
Iba ak zo strateného raja.
Úsmev podanej ruky
i každého dobrého skutku
zapaľuje svetlo v duši človeka.
Kde nie je svetlo,
je tma.
Ale bez svetla večne žiť nemožno.
Preto tak magicky svietia milujúce oči.
Zaujímavé,
ale pekne usmievať sa môže
i sestra smrť,
keď sme si v živote
opatrovali svetlo,
ktoré sme dostali pri narodení.
Táto smrť
miesto kosy
má úsmev milujúcej sestry.
Úsmev brata slnka
a úsmev sestry luny
i všetkej krásy sveta
málokto prevýši.
Iba úsmev čistého
a milujúceho srdca.
ZLATÝ KĽÚČ (zo zbierky Zlatý kľúč)
Krútime sa
Kde by sme mohli objaviť
Tie pravé dvere
Ktorými sa vchádza
K tajomstvám
Kutíme
A odhadzujeme
Aj ochranné zábradlie
I plášte vytvorené vekmi
Božím dychom
Pýcha nám zatemňuje oči
Iba telom sa chceme predierať
K jadru
Telo však nachádza
Iba telo
Zlatý kľúč
Ktorý nám otvára
Tajomné dvere
Má iba duša
KATARZIA (zo zbierky Zlatý kľúč)
Každý má škvrny
Na svojom slnku v duši
Každý aj zatmenie skúsi
Kým príde k zenitu
Tajomná brána
Tomu sa otvára
Kto túži po svetle
Kto vzýva svetla jas
Čo zhora prichádza
Škvrny spaľuje
V plameni pokánia
Boh vždy sa zmiluje
Hoc svieca dohára
Svetlo
Sa leje do duše
Z plného pohára
PO KTOREJ VYKROČIŤ (zo zbierky Zlatý kľúč)
Prišla k nám sloboda
Zrazu jak Boží dar
Tisíc ciest zakvitlo
Po ktorej vykročiť
Kto cestu zmýli si
Srdce si dobodá
Na slnku slobody
Zhorieť aj dar môže
Ako si na uzde
Udržať tátoše
Čo letia o závod
Cez skryté priepasti?
Žiť bude
Na slnku
Prekvitať
Jak vŕba pri vode
Koho dar nezvedie
Na cesty falošné
Na šikmých chodníkoch
Len bodľač porastie
VÝŠKA NEBA ČI ZRADNÁ PRIEHLBEŇ? (zo zbierky Zlatý kľúč)
Slnko slobody tak zrazu zažiarilo
Až zdúpneli sme Je to pravda Je to sen?
Snívali a dívali sa neprítomne nežne
Výška neba či zradná priehlbeň?
Vyhuplo slnko slobody lež páli ako blen
Vonia jak semä spálené jak spráchnivená dreň
Valia sa prúdy spenené tok rieky búri sa
V koryte ohnivom vrie rozvodnená Torysa
Dušu vír zalieva bláznivá povodeň
Jak keď sa hrádze pretrhnú a rozmočí sa zem
AKO SA NESTRATIŤ? (zo zbierky Zlatý kľúč)
Sloboda prišla
Ako blesk
Až nás oslepila
Nevieme čí sme
Kam sa postaviť
Aby sme boli svoji
Otvára sa nám svet
Ale doma sme zatiaľ cudzí
Ešte sme nezapustili korene
Vo svojom dome
Vlastní nám utínajú hlavy
Ako byť potom doma vo svete?
MODLITBA ZA TÝCH ČO ZABLÚDILI (zo zbierky Zlatý kľúč)
Modlime sa aj za tých
Čo v štyridsaťročnom blúdení
V komunistickej púšti
Fatamorgánou vysneného raja
Omámení
Zablúdili
A stali sa Ahasvermi
Stratená loď bez kompasu
Pane
Daj aby sme boli k nim trpezliví
Ako je trpezlivá dobrá mať
K svojim márnotratným synom
Ako je trpezlivý nebeský Otec s nami
Daj
Aby sme boli k nim trpezliví
I keď v nich niet ešte sily
Vrátiť sa domov
S kvetmi
Vykvitnutými v utrpení
___________________________
ADVENT
Vianoce idú – sviatky pokoja.
Všetci už čakáme v blízkosti dvier,
kedy sa tajomne zvečera otvoria
a do duše zas príde pokoj, mier.
Do duše príde Ježiško.
Do duše, ktorá hľadá.
Boh vždy je nalbízko
tomu, kto si ho žiada.
Rozhovory
