• Vlastné meno

    Peter Volek
  • Pseudonym

    Vittore de Luca
  • Životopis autora

    Remi Kloos začal písať už ako šesťročný na základnej škole. Zo začiatku bez veľkých úspechov, nakoľko mu mnohé písmená
    Remi Kloos začal písať už ako šesťročný na základnej škole. Zo začiatku bez veľkých úspechov, nakoľko mu mnohé písmená robili problémy. On sa však nevzdal a s prestávkami píše dodnes. Niekedy s malými a niekedy s väčšími prestávkami. Sú však dni, keď nenapíše ani riadok, tak ako všetci ostatní ľudia.
    Kto je vlastne Remi Kloos? Na túto otázku by rád poznal odpoveď i on sám.
    On sám to však za dôležité nepovažuje. Protestuje totiž proti úzu dneška, keď je čoraz dôležitejšie KTO čo spravil (napísal) a nie ČO kto spravil (napísal).
     
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    Literatúra faktu

  • Charakteristika tvorby

    Z hľadiska ctiteľov vysokých hodnôt literárnych parnasov zničenej prozaickej tvorbe autora, môžeme vyčleniť najmä dva motivické okruhy.
    Z hľadiska ctiteľov vysokých hodnôt literárnych parnasov zničenej prozaickej tvorbe autora, môžeme vyčleniť najmä dva motivické okruhy.
    • Fajčiarske poviedky (Minule, keď som (výnimočne) fajčil 1, Minule, keď som (výnimočne) fajčil 2, Minule, keď som...) Či už je autor fajčiar alebo nie, so svojským nadhľadom sa zastáva outsiderov súčasnosti.
    • Anekdoty/príbehy o maliaroch (Picassov kód, Já Leonardo, Pericoloso Sporgersi).
     Osobitne stoja zo zmienených okruhov sa vymykajúce tematicky rôznorodé prózy knižiek Kiwipédia, Muselo sa to takto skončiť? a Karin.
    Z hľadiska spôsobu uchopenia témy môžeme diela rozdeliť na tvorbu v štýle koláže, ovplyvnenú surealizmom, patafyzikou, postmodernou, absurdne ladené poviedky, s obvykle vyhrotenou pointou a podivuhodne presne fungujúcou logikou a texty písané v podstate metódou realizmu – obyčajne však s výraznou prítomnosťou parodického gesta, persifláže, parafrázy či pastiše, namierenej obvykle voči žánrom popkultúry.
     Vo fajčiarskej sérii zviditeľňuje otupnosť opakovania a opakovania sa, takže čitateľ, sprvoti zaiste vďačný za informáciu o tom, že poviedky v knihe pod názvom Minule, keď som (výnimočne) fajčil sú naozaj nefalšovane fajčiarske, v -zatiaľ- poslednom zväzku s úľavou hľadí na tri bodky za titulom...
    Polemiku s adorovaním vznešenej výnimočnosti napokon tvorca predlžuje aj smerom dozadu v cykle venovanom renesančným maliarom. Kumšt uznáva, kult nie, hrdinom časti príbehov sa príznačne stáva Pericoloso Sporghersi, Bezvýznamný maliar talianskej renesancie. Jeho tvorca precízne pracuje s naivnou rafinovanosťou prechodu medzi nízkym a vysokým, originálnym a prevzatým (v zmysle výrazu „nenapodobiteľne napodobniť“ ,ktorý sa nachádza v poviedke Elmyr de Hory z knihy Picassov kód), komickým a vážnym, svojím a cudzím.
    V knihe Picassov kód okrem historiek o titulnom Picassovi, Monetovi či Švabinskom nájdeme i príbeh o talianskom futuristickom maliarovi „s typicky futuristickým pseudonymom Motoreascopio (spaľovací motor). Remix ideí zasahuje aj oblasť formy, jazykového výrazu. Autor využíva fintu miešania, jazykového makaronizmu, hybridizácie, úžasu z neporozumienia a odhaľovania jeho podstaty. Zároveň prekrúcaním „autentických“ anekdot a primýšľaním vlastných spochybňuje pravdivosť akéhokoľvek prototextu či prvovzoru. Picassov kód, je, samozrejme, aj odkazom na Da Vinciho kód, na bezvýhradnú vieru viery vo svedectvá, zjavenia a posolstvá.
    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    ZITOVÁ, Katarína: Remi Kloos-Vittore de Luca, Pericoloso Sporghersi. O bezvýznamnom maliarovi benátskej renesancie. In: Knižná revue 2014/11,
    ZITOVÁ, Katarína: Remi Kloos-Vittore de Luca, Pericoloso Sporghersi. O bezvýznamnom maliarovi benátskej renesancie. In: Knižná revue 2014/11, http://www.litcentrum.sk/recenzie/pericoloso-sporghersi-remi-kloos

    Katarína Abeille, Dovolenková dilema čerstvej dôchodkyne: Čo si počať s o polovicu mladším zajačikom?, Život, http://zivot.cas.sk/clanok/17761/dovolenkova-dilema-cerstvej-dochodkyne-co-si-pocat-s-o-polovicu-mladsim-zajacikom, 28.7.2014

    KOPČOVÁ, JANA: Fajčenie, ktoré inšpiruje. In: Pravda, http://kultura.pravda.sk/clanok/276595-fajcenie-ktore-inspiruje/, 6. 4. 2013

    ZITOVÁ, Katarína: Koniec dobrý, všetko dobré?, Remi Kloos, Pero Le Kvet, Siniša Novac, Muselo sa to takto skončiť? Tragikomické poviedky. In: Knižná revue 2012/18, http://www.litcentrum.sk/recenzie/muselo-sa-to-takto-skoncit-tragikomicke-poviedky-remi-kloos-pero-le-kvet-sinisa-novac-koniec-dobry-vsetko-dobre

    ZITOVÁ, Katarína: Fajčenie neškodí zdraviu, Remi Kloos, Pero Le Kvet, Minule, keď som (výnimočne) fajčil 2. In : Knižná revue 2011/25, http://www.litcentrum.sk/recenzie/minule-ked-som-vynimocne-fajcil-2-remi-kloos-pero-le-kvet-fajcenie-neskodi-zdraviu
     
    ZITOVÁ, Katarína: Písanie ako zlozvyk? (Remi Kloos, Pero Le Kvet: Minule, keď som /výnimočne/ fajčil). Recenzia. In: Knižná revue, roč. XXI, 19. 1. 2011, č. 2, s. 5.
    http://www.litcentrum.sk/recenzie/minule-ked-som-vynimocne-fajcil-remi-kloos-pero-le-kvet-pisanie-ako-zlozvyk

    MOJŽIŠOVÁ, Zuzana: Vittore de Luca, Já Leonardo, In: Týždeň,  http://www.tyzden.sk/casopis/6944/vittore-de-luca-ja-leonardo-togga, 26. 10.2010
    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    (Remi Kloos) Je to taký fantóm slovenskej literatúry, niečo ako Maxim E. Matkin. Chráni si svoju skutočnú identitu, ale snáď môžem prezradiť, že
    (Remi Kloos) Je to taký fantóm slovenskej literatúry, niečo ako Maxim E. Matkin. Chráni si svoju skutočnú identitu, ale snáď môžem prezradiť, že je to chlap, Slovák a jeho švagrom je Chorvát Siniša Novac..."Diana Dúhová
    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

    Picassov kód maliarske príbehy a anekdoty   Zostavili Remi Kloos a Pero Le Kvet   Elmyr de Hory   Elmyr de Hory patril medzi najväčších
    Picassov kód
    maliarske príbehy a anekdoty
     
    Zostavili Remi Kloos a Pero Le Kvet
     
    Elmyr de Hory
     
    Elmyr de Hory patril medzi najväčších falzifikátorov všetkých čias. Bol to skutočne majster nad majstrov. Najprv vyštudoval akadémiu výtvarného umenia v Budapešti a potom študoval aj v Paríži u Ferdinanda Legera. Avšak, nech sa snažil sebaviac, ako maliar sa nepresadil. Preto mu v hlave skrsla myšlienka, že by to mohol skúsiť inak, že by mohol maľovať diela v štýle svetoznámych maliarov. (Zrejme si povedal, že keď nie je záujem o jeho diela, bude maľovať diela iných maliarov, ktorí sú žiadaní.)
    Čo sa týka techniky, bol virtuózom a dokázal napodobniť veľmi rozdielne štýly umelcov od Van Gogha, cez Modiglianiho až po Picassa. Avšak, De Hory bol pozoruhodným falzifikátorom v úvodzovkách, pretože nekopíroval existujúce diela, ale vytváral diela celkom nové, len, samozrejme, v štýle svetoznámych maliarov.
    De Hory svoju dráhu odštartoval Picassom, teda vlastnou kresbou v Picassovom štýle v roku 1946. De Hory nakreslil Picassa, o akom samotný Picasso ani len netušil, že existuje. De Hory vytvoril nový picassovský motív a doprial tak svetu nového Picassa. S jeho predjom, pochopiteľne, nemal žiadny problém. Úspešný predaj tejto kresby ho nesmierne povzbudil a odštartoval tak jeho hviezdnu kariéru, počas ktorej vytvoril a predal viac než tisíc diel rôznych maliarov. Mnohé z nich, ako sám priznal, visia ako originály v mnohých svetových galériách. De Hory dokázal nenapodobiteľne napodobniť predovšetkým Modiglianniho. Nad jeho modigliannovskými obrazmi by zrejme žasol aj samotný Modiglianni.
    Postupom času si De Hory získal svojich zberateľov, ktorí zbierajú jeho novovytvorené diela svetoznámych majstrov. A nielen to. Má aj svojich falzifikátorov, ako jeden z veľkých umelcov, ktorých diela „kopíroval“! Dokumentuje to aj táto pravdivá historka, ktorou sa pochválil jeho zberateľ.
    Prišiel raz k nemu na návštevu iný zberateľ a s veľkým zaľúbením si obzeral de Horyho „falzum“ Modiglianniho.
    „Je nádherný!“ povedal s údivom.
    „Avšak, neviem, či viete,“ povedal majiteľ, „toto nie je pravý Modigliani! Maľoval to Elmyr de Hory.“
    „To ja viem veľmi dobre, že to maľoval Elmyr de Hory,“ povedal s úsmevom jeho hosť, „ale chcem sa vás spýtať, či je to pravý de Hory?“
     
     
    Motoreascopio
     
    Taliansky futuritický maliar, s typicky futuristickým pseudonymom Motoreascoppio (spaľovací motor), ukazoval
    raz svojmu priateľovi ateliér. Medzi plátnami, hýriacimi dynamickými škvrnami a čiarami, upozornil priateľa na jeden obraz:
    „Vidíš tamten portrét? Môj model chce, aby som mu na ňom primaľoval nos. Musel som to odmietnuť!“
    „Chápem ťa, bol si urazený,“ povedal s pochopením priateľ.
    „Ale nie, len som nevedel, kam by som ten nos mohol primaľovať!“ riekol zádumčivo Motoreascoppio.
     
     
     
     
     
     
     
    Remi Kloos
    Pero Le Kvet
    Siniša Novac
     
    Muselo sa to takto skončiť?
    Tragikomické poviedky.
     
    Remi Kloos
    Outsideri
     
    Maroš Háborík
     
    Každý hokejový fanúšik na Slovensku ( takisto v zámorí) pozná meno Marián Gáborík. Marián Gáborík je fenomén, rýchlonohý krídelník s presnou strelou, akú má máloktorý hokejista. O Gáboríkovi sa toho povedalo (a ešte povie) veľa. Jeho meno je svetoznáme. Zato Maroša Háboríka nepozná nikto.
    Maroš Háborík bol takisto hokejista, ktorý začal s hokejom spolu s Mariánom Gáboríkom. Tak ako Marián, aj on bol veľkým hokejovým talentom. V porovnaní s Mariánom bol ešte rýchlonohejší, mal presnejšiu a efektívnejšiu streľbu, a navyše aj omnoho lepšie bránil! Bol to hráč, ako sa vraví, prvý vpredu a prvý vzadu. Tréneri ho milovali. (Samozrejme, obrazne.)
    Maroš, tak ako aj Marián, študoval na odevnej priemyslovke v Trenčíne, pretože bola najbližšie k zimnému štadiónu. Maroša, na rozdiel od Mariána, však štúdium aj veľmi bavilo. Živo sa zaujímal o šitie, návrhy šiat a oblekov. Kým Marián maturoval zo saka, Maroš z kabátu. A na výbornú. (Obaja maturovali v saku, akurát Marián mal tému sako a Maroš kabát, na vysvetlenie).
    Maroš Mariánovi pomáhal nielen na ľade, presnými prihrávkami a viazaním hráčov na seba, ale aj při štúdiu. Po škole sa však ich cesty rozišli. Maroš Háborík hneď po maturite odišiel do Kanady. Tam, v juniorskom mužstve, jeho výkony pokračovali a bolo nad slnko jasnejšie, že sa rodí nová draftová jednotka. Ale...
    V tomto období prišlo u Maroša k zvláštnej zmene. Ako absolvent odevnej priemyslovky sa začal viac zaujímať o odevy ako o hokej. Najprv sa to prejavovalo nenápadne. Občas ho tréneri videli, ako sedí na striedačke a nesleduje dianie na ľade, ale díva sa na svoj dres, dresy spoluhráčov  súperov. Živo sa zaujímal (aj počas presiloviek a záverečnej power play) o to, ako sú ušité, sledoval druh stehu, štepovanie.
    Jeho výpadky, bohužiaľ, boli čoraz častejšie. Tréneri mu to, ako veľkej nádeji svetového hokeja, tolerovali, ale keď si  v jednom z rozhodujúcich zápasov play-off priniesol so sebou na striedačku aj šitíčko a začal zašívať spoluhráčovi natrhnutý dres, museli mu dať na výber. Hokej alebo šitie!
    A Maroš, Maroš si vybral šitie. Vytratil sa z ľadových plôch, ako keby sa pod ním zľahol ľad.
    Dnes má Maroš Háborík svoju krajčírsku dielňu a je šťastný.  Napriek tomu, že bol obrovským hokejovým talentom, aký sa narodí raz za sto rokov, svojmu osudu neušiel. Jeho vášeň pre šitie napokon zvíťazila nad hokejom, lebo bola jednoducho silnejšia ako on. Občas si ešte zahrá hokej, avšak už len rekreačne. Vsieti zopár nádherných gólov a znovu sa vráti do svojej milovanej krajčírskej dielne.
    Je to škoda, ale čo my už s tým narobíme?
     
    (Za patafyzické povšimnutie stojí vnútorný rým zámorí/ Gáborík utrúsený v prvom riadku. )
     
    Zobraziť všetko

 

Obálka slniečka september 2013