• Životopis autora

    Narodil sa 25. mája 1914 v Bánovciach nad Ondavou. Gymnázium absolvoval v Michalovciach (1926 – 1934) a v štúdiu pokračoval na učiteľskej
    Narodil sa 25. mája 1914 v Bánovciach nad Ondavou. Gymnázium absolvoval v Michalovciach (1926 – 1934) a v štúdiu pokračoval na učiteľskej akadémii v Bratislave (1934 – 1935). Po skončení pôsobil ako učiteľ v Čani a v Michalovciach. Po oslobodení sa stal vedúcim slovesného odboru (1945 – 1948), odkiaľ prešiel za riaditeľa Slovenského rozhlasu v Košiciach. R. 1951 prešiel do Bratislavy ako šéfredaktor vydavateľstva Slovenský spisovateľ (1951 – 1952), neskôr ako tajomník Zväzu slovenských spisovateľov (1952 – 1954). Potom pôsobil ako riaditeľ vydavateľstva Slovenský spisovateľ (1954 – 1963). V roku 1963 – 1964 pôsobil v Slovenskom ústredí knižnej kultúry. Od roku 1964 sa venoval iba literárnej práci. Zomrel 29. septembra 1975 v Bratislave.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

    • Zradné vody spodné (1940)
    • Nioba matka naša (1942)
    • Návraty (1944)
    • Defilé (1947)
    • Moje poludnie (1952)
    • Slnce nad nami (1954)
    • Balada o sne (1960)
    • Vysoké letné nebe (1960)
    • Koráby z Janova (1966)
    • Ponorná rieka (1972)
    • Asonancia (1976)
    • Z posledných (1977)

    Literárna veda

  • Charakteristika tvorby

    Publikovať začal časopisecky od r. 1931 (Svojeť, Elán). V prvých básňach vychádzal z folklórnej piesne a štúrovskej lyriky, ale čoskoro sa mu

    Publikovať začal časopisecky od r. 1931 (Svojeť, Elán). V prvých básňach vychádzal z folklórnej piesne a štúrovskej lyriky, ale čoskoro sa mu stala vzorom poézia L. Novomeského. Od samého začiatku vyjadroval svoj protest proti agresii a vojne. Jeho vyhlásenie, že nemôže mlčať, keď tisíce ľudí padajú, vojna rozvracia domovy a ničí ľudské hodnoty, vychádzalo z vlastnej skúsenosti. Na frontoch prvej svetovej vojny stratil otca v tom istom roku, keď sa narodil. Poézia sa mu stala životnou istotou, nachádzal v nej mravnú silu a kontrapunkt vojnového besnenia. Odpor k vojne vystupňoval v čase druhej svetovej vojny. Protivojnový humanizmus v jeho tvorbe vrcholí v zbierke Nioba, v ktorej na začiatku exponoval postavu matky z gréckej mytológie. Jeho poéziou sa prelína láska k človeku ako základná kvalita ľudského života a pocit spolupatričnosti s utrpením človeka a ľudstva. K protivojnovej tematike sa vrátil ešte aj po skončení druhej svetovej vojny aby predstavil "defilé" strát, obetí a utrpenia človeka, uzavrel okruh vojny a vyjadril presvedčenie o nezvratnom pohybe k lepším a krajším dňom človeka. Do tohto obdobia spadajú aj jeho verše venované obetiam nemeckých fašistov z vypálenej obce Tokajík na východnom Slovensku. Ďalším prameňom istôt Horovovej poézie je vzťah k rodnému kraju a k matke. Sú preňho nedotknuteľné hodnoty a útechou v zlých časoch. Obraz rodnej zeme, ako ho stvárnil, je jediná hodnota "pevná v čase" a "bezpečná v priestore". Básnikovi dodávajú silu k prekonaniu smútku, bolesti a rán spôsobených vojnou. Tu rozvíja svoje reflexie o zmysle života, plynutí času, o vzniku a zániku. V povojnovej tvorbe ostražito reaguje na reálne a protirečivé ťažkosti života v konfliktnom svete. Preniká do vnútorného sveta človeka, osobných pocitov radosti i smútku, medituje nad starým a novým svetom. V poslednej etape jeho tvorby sa dostávajú do popredia motívy a dojmy z jeho cesty do Talianska s prvkami sebareflexie i sebahodnotenia s citlivou reakciou na život a humanitným obsahom. Jeho tvorba sa vyznačuje citlivým humanizmom.

    Viktor Timura

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Horovove poémy boli preložené do mnohých jazykov a publikované vo viacerých zahraničných antológiách.
  • Diela vydané s podporou SLOLIA

  • Literárna tvorba - preklad

    Prekladal z bulharskej poézie E. Bagrjana a B. Božilova. Preklady z poľskej poézie – preklady Staffa, Jastruna, Przybosa a Jachimovicza vyšli súborne

    Prekladal z bulharskej poézie E. Bagrjana a B. Božilova.

    Preklady z poľskej poézie – preklady Staffa, Jastruna, Przybosa a Jachimovicza vyšli súborne pod názvom Náhodné stretnutia (1958)

    Preklady z perzskej poézie Omara Chajjáma vydal pod názvom Láska, hlina, spev a čaša vína (1976)

    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    JUHÁSOVÁ, Jana: Medzi schémou a inováciou (Metamorfózy litanickej formy v slovensksej lyrike 20. a 21. storočia). In: Litikon , roč. 3, 2018, č. 2, s.

    JUHÁSOVÁ, Jana: Medzi schémou a inováciou (Metamorfózy litanickej formy v slovensksej lyrike 20. a 21. storočia). In: Litikon, roč. 3, 2018, č. 2, s. 71.

    CABADAJ, Peter: Slovenská literatúra pred Februárom 1948. In: Slovenské pohľady, roč. IV + 134, 2018, č. 11, s. 9, 10.

    HAJKO, Dalimír: Krkolomné kolotoče poézie II. 2. Roky nádeje, roky poézie. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 115, 1999, č. 2, s. 85 – 101.

    Sedlák, I.: Pavol Horov – ponorný básnik. Martin 1990.

    Bžoch, J.: Básnické dielo Pavla Horova. Bratislava 1964.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Horov – to je básnik zdržanlivého nadšenia a tlmeného pátosu, básnik ťažkých, nie veľkých slov. Aj keď píše o

    Horov – to je básnik zdržanlivého nadšenia a tlmeného pátosu, básnik ťažkých, nie veľkých slov. Aj keď píše o vojnových udalostiach, je to skôr dumavý, zadŕhavý, skúpy verš, v ktorom rezonuje vedomie obetí... Horov sa básnicky nepremieňa na drobné, v tomto ohľade je dosť šetrný; jeho tvorivému typu zodpovedá práve ten okruh tém, pri zmocňovaní ktorých sa nič nezískava ľahko, ktoré nie sú vychodené literárnym vývinom... smeruje k výrazovej prostote, k priamemu pomenovaniu, k demetaforizácii a desymbolizácii... má rád neočakávané spojenia... oslavuje moc človeka nad sebou samým, jeho schopnosť zázračnej obrody aj vtedy, keď sa už zdá, že niet síl, ani možností vybŕdnuť zo situácií, ktoré človeku proti jeho vôli pripravuje život.

    Jozef Bžoch

    Pavol Horov vedel veršom i obrazom až reliéfne plasticky zachytiť dejinný kontrast medzi minulosťou a prítomnosťou... no zároveň dokázal…, že poézii je rovnako vlastná aj poloha subjektívnej, ba až intímne osobnej lyrickosti.

    Stanislav Šmatlák

    Horovova poézia je preniknutá hlbokou láskou k človeku... začrel do víchrice vtedajšieho sveta, keď popri "zradných vodách spodných" bolo počuť "strašidelný marš" nacistickej mašinérie. Pre básnika ostali bezsenné noci, v ktorých pohládzal utrpenie matiek... Básnik akoby... pietne pripomínal všetky obete každého násilenstvá. Na všetky obžaloby odpovedá zdôraznením večného plynutia času do neznáma, lebo, i keď sa všetko mení, nič sa nestráca... a ľudstvo to prežíva ako svoju prastarú drámu.

    Karol Rosenbaum

    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Štátna cena K. Gottwalda (1973)

    Národná cena Slovenskej republiky (1974)

 

Obálka slniečka september 2013