Informácie zo súčasnej slovenskej literatúry
HORÚCE LINKY
Milan Augustín
21. 8. 1947 Banská Štiavnica

Životopis autora
Milan Augustín sa narodil 21. augusta 1947 v starobylom baníckom meste Banská Štiavnica, kde navštevoval základnú školu. ŠtudovalMilan Augustín sa narodil 21. augusta 1947 v starobylom baníckom meste Banská Štiavnica, kde navštevoval základnú školu. Študoval na Baníckej škole, kde roku 1967 zmaturoval. Roku 1968 pracoval v Slovenskej filmovej tvorbe Bratislava-Koliba. V rokoch 1969 – 1975 pracoval v Rudných baniach ako banský technik. Od roku 1975 študoval na FF UK v Bratislave, na katedre estetiky a vied o umení. Štúdium ukončil diplomovou prácou Historický urbanizmus banských miest stredného Slovenska. Maliarstvo študoval súkromne a doteraz svoju tvorbu predstavil na 15 samostatných výstavách. Prešiel viacerými zamestnaniami ako historik umenia. Medzi najvýznamnejšie jeho pôsobisko patrí Projektový ústav kultúry, kde pracoval ako historik umenia a projektant (realizoval viac ako 60 pamiatkových a historických výskumov stredovekej architektúry). Rok pracoval v štátnej správe na MNsV Banská Štiavnica na odbore výstavby a pamiatok, odtiaľ prešiel ako vedúci historik umenia do Ústredia umeleckých remesiel v Bratislave, z ktorých sa odčlenili Štátne reštaurátorské ateliéry, kde pôsobil v rokoch 1980 – 1988, naposledy ako podnikový riaditeľ. V rokoch 1989 – 1993 pracoval v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Je tvorcom Múzea židovskej kultúry v rámci SNM v Bratislave, autorom jeho libreta a scenára, ale aj autorom obnoveného židovského múzea – Bárkányiho zbierky v Prešove. Pracoval na Úrade vlády SR a bol novinárom v slobodnom povolaní (1994 – 1996). Od roku 1996 bol odborným pracovníkom Národného literárneho centra v Bratislave a riaditeľom sekcie historických štúdií. V rokoch 1992 – 2001 pôsobil ako európsky tajomník Leopolda J. Danihelsa, tretieho prezidenta Svetového kongresu Slovákov. Dnes pôsobí v Národnom osvetovom centre v Bratislave ako odborný pracovník. Striedavo žije v Bratislave a v Štiavnických Baniach. Je podpredsedom Banskoštiavnicko-hodrušského baníckeho spolku a cechmajstrom Cechu Štiavničanov a rodákov z podsitnianskeho kraja v Bratislave.Zobraziť všetkoDiela a recenzie diel
Próza
- Démon mesta (2010)
Esej
- Roky hľadania (spoločné dielo: M. Augustín, T. Handžárik, nepublikované eseje o dejinách česko-slovenských vzťahov)
- Hľadanie rodného hniezda (1995, spoločné dielo: M. Augustín, Leopold J. Danihels, kniha spomienok a úvah)
Literatúra faktu
- Tajomstvo ríše Benin (1966)
- Krátke dejiny Židov (1991)
- Cesty medených a bronzových bohov (1993)
- Cesty za obzor (1994)
- Kovové križovatky pani histórie. Krajina medi a striebra (1994)
- Hľadanie súvislostí (1995)
- Posledný súd štiavnického baníka (1996)
- Hľadanie vzťahov I - II (1997)
- Hľadanie ciest I (1998)
- Dvanásť nocí s kráľovnou Hatšepsovet (1999)
- Tibet – Hľadanie ciest II (2000)
- Pod závojom bohyne Maat (2004, 1.vydanie)
- Recenzia diela:Pod závojom bohyne Maat - Milan Augustín - Príliš veľa inšpirácie (Pod závojom bohyne Maat, 2004, 1. vydanie)
- Slovník z Wasetu (2006)
- Recenzia diela:Slovník z Wasetu - Milan Augustín (Slovník z Wasetu, 2006)
- Omyl pána Heyerdahla (2008)
- ...uneste pápeža! (2011, 1.vydanie)
Scenáristika
- Múzeum židovskej kultúrny na Slovensku
Iné
- Napísané zostáva (výber faksimílií) (1997)
- Etudy... (1999, spoločné dielo: M. Augustín, P. Gregor)
Charakteristika tvorby
Ak sa v súvislosti s dielom Milana Augustína hovorí o fenoméne Augustín , treba povedať, že tento fakt je v skutočnosti rozvíjanímZobraziť všetkoAk sa v súvislosti s dielom Milana Augustína hovorí o fenoméne Augustín, treba povedať, že tento fakt je v skutočnosti rozvíjaním staršej tradície, ktorá nesie meno fenomén Zamarovský. Vzácny a prepotrebný typ literatúry – magicky zasvätený výklad neznámej histórie – má v Augustínovi svojho pokračovateľa. Prvým dielom veľkoryso komponovaného cyklu kníh o ťažbe, spracovaní a obchode s meďou, bronzom, ale i zlatom je kniha Cesty medených a bronzových bohov (1993). Veľký projekt autor začína bansko-hutníckou históriou stredomorských civilizácií. Od Egypťanov cez kúšitskú civilizáciu v údolí Nílu, sýrsko-palestínske pobrežie – od Chetitov, Feničanov až k Etruskom, Grékom a ich kolóniám, antický Rím a jeho vzťahy k severnej Afrike a subsaharskému pásmu. Dielo objavuje aj doteraz neznáme súvislosti, ktoré formovali históriu a historické vzťahy európskeho a afrického Stredomoria s Východnou Áziou, smerujúce postupne do strednej Európy. Kniha Kovové križovatky pani histórie (1994) je dvojknihou, ktorej druhá časť (III. časť cyklu) má názov: Krajina medi a striebra. Obidve časti pojednávajú o ťažbe medi a výrobe bronzu v stredoeurópskom prostredí, ktorého dominantným územím z tohto hľadiska bolo najmä územie dnešného stredného Slovenska. Táto banícko-hutnícko-spracovateľská epopeja od doby bronzovej končí v 18. storočí, keď nastúpila éra gemerského meďorudného baníctva. V dvojknihe sú zasvätené state o veľkomoravskej a ranouhorskej ťažbe zlata striebra a medi. Obdobie Thurzovského a Fuggerovského dobývania medi, a vytvorenie v 16. storočí najväčšieho ťažobno-spracovateľského komplexu vo vtedajšom svete. Historická syntéza pokračuje obchodnými trasami, kadiaľ sa expedovala meď do Benátok, na Balt, ale aj cez Sliezko a Nemecko do nemeckých, španielskych a portugalských prístavov. Osobitným prínosom knihy je spracovanie mediarskych značiek a úvahy o značkách starých stredovekých kamenárov, o ich možnej interpretácii ako číselného kódu vychádzajúceho zo starých kabalistických symbolov sprostredkovaných najpravdepodobnejšie rádom templárov. Štvrtou časťou cyklu o dejinách ťažby a obchodu s meďou je kniha Cesty za obzor (1994), ktorá pojednáva o dejinách islamu, jeho výbojoch do okolitého sveta a jeho vzťahu k starej strednej Európe, Uhorsku, ale i územiu Slovenska. V knihe prechádzame dejinami čarovného Maghribu a subsaharského pásma pretkaného dávnymi cestami diaľkového obchodu. Čitateľ spozná fenomény arabskej kultúry, rekonquistu al-Andalúzie, rozmach španielskeho a portugalského kráľovstva, ich expanziu vôkol západnej Afriky. Zvláštnosťou je, že autor vystopoval cesty slovenskej medi až na Iberský poloostrov, kde sa z nej zlieval bronz, z ktorého sa vyrábali nielen delá, ale i portugalské prútové platidlá manillas.
Peter Valček
Preložené diela
The Last Judgment of the Štiavnica Miner (po anglicky 1996)
Monografie a štúdie o autorovi
ŠAH: Milan Augustín – 70 (Pripomíname si v auguste). In: Slovenské pohľady , roč. IV. + 133, 2017, č. 7 – 8, s. 317 – 318. JAROŠ,Zobraziť všetkoŠAH: Milan Augustín – 70 (Pripomíname si v auguste). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133, 2017, č. 7 – 8, s. 317 – 318.
JAROŠ, Peter: Príbeh ľudí z banského mesta. Úvaha o jednom historickom románe. In: Literárny týždenník, roč. XXVI, 18. 9. 2013, č. 31 – 32, s. 15.
MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.
KALISKÝ-HRONSKÝ, Roman – AUGUSTÍN, Milan: Vrchol pyramídy nosím v sebe (Rozhovor). In: Knižná revue, roč. XVIII, 22. 10. 2008, č. 22, s. 12.KALISKÝ-HRONSKÝ, Roman: Hlboký ponor do oceánu inšpirácie. (Milan Augustín: Omyl pána Heyerdahla). In: Slovenské pohľady, 2008, č. 11.
JAROŠ, Peter: Ojedinelý etalón. Milan Augustín: Slovník z Wasetu. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 123, 2007, č. 10, s. 120 – 123.VALČEK, Peter: Milan Augustín: Slovník z Wasetu (Recenzia). In: Knižná revue, roč. XVII, 1. 8. 2007, č. 16 – 17, s. 3.
SVETOŇ, Ľuboš: Príliš veľa inšpirácie (Milan Augustín: Pod závojom bohyne Maat). In: Knižná revue, roč. XV, 19. 1. 2005, č. 2, s. 5.
ŠAH: Milan Augustín – 55. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, 2002, č. 7 – 8, s. 314.FERKO, J.: Priekopnícke hľadania (Milan Augustín: Hľadanie vzťahov). In: Literárny týždenník, 13, 2000, č. 45.
SLOBODNÍK, M.: Krásny krčiažtek? Nie, kaša a tanky! (Milan Augustín: Tibet). In: Literárny týždenník, 13, 2000, č. 39.
HABOVŠTIAK, A.: Sila faktov, či sila fantázie? (Milan Augustín: Posledný súd štiavnického baníka). In: Literika, 3, 1998, č. 2.
KALISKÝ, R.: Zajatec mesta (Milan Augustín: Posledný súd štiavnického baníka). In: Literárny týždenník, 11, 1998, č. 39.
NOVÁK, J.: Úvahy nad hľadaním (Milan Augustín: Hľadanie vzťahov). In: Literika, 3, 1998, č. 3.
ŠULAJ, J.: Názorné argumenty a súvislosti (Milan Augustín: Hľadanie vzťahov). In: Slovenská republika, 6, 6. 10. 1998, č. 230.
FÍNEUS, Š.: Zázračné dobrodružstvo generácií (Milan Augustín: Hľadanie vzťahov 1). In: Slovenská republika, 5, 28. 8. 1997, č. 199.
LITECKÝ, F.: Príťažlivé rozprávanie o histórii (Milan Augustín: Hľadanie vzťahov). In: Knižná revue, 7, 1997, č. 25 – 26.
Myslieť srdcom a cítiť rozumom (Rozhovor). In: Literárny týždenník, 10, 1997, č. 48.
TIMURA, V.: Pohľady za horizont (Milan Augustín: Hľadanie súvislostí). In: Literárny týždenník, 8, 1995, č. 14.
TIMURA, V.: Pohľady za horizont (Milan Augustín: Cesty za obzor). In: Literárny týždenník, 8, 1995, č. 14.
MOLITOR, J.: História – prameň poznania (Milan Augustín: Kovové križovatky pani histórie). In: Knižná revue, 4, 1994, č. 15.
TIMURA, V.: Príspevky k poznaniu dejín i poučenia z nich (Milan Augustín: Kovové križovatky pani histórie). In: Slovenské pohľady, 4 + 110, 1994, č. 11.
TIMURA, V.: Príspevky k poznaniu dejín i poučenia z nich (Milan Augustín: Cesty medených a bronzových bohov). In: Slovenské pohľady, 4 + 110, 1994, č. 11.
BALÁŽ, A.: Sondy do minulosti. In: Slobodný piatok, 4, 1993, č. 27.
KAMENEC, I.: Milan Augustín: Krátke dejiny Židov na Slovensku. In: Historický časopis, 41, 1993, č. 4.
LEHUTA, E.: Krátke dejiny Židov na Slovensku. In: Slovenské pohľady, 1993, č. 7.
TURČAN, V.: Dejiny bez dejín (Milan Augustín: Krátke dejiny Židov na Slovensku). In: Literárny týždenník, 6, 1993, č. 44.
Ocenenia
Cena Sloveny (New York 1996)Rozhovory