Literárne informačné centrum
Informácie zo súčasnej slovenskej literatúry
Tip: Začnite písať Priezvisko autora alebo Názov diela.
EN |  DE |  FR

HORÚCE LINKY

Literárne informačné centrum na Facebooku

Knižná revue na Facebooku

Časopis Slniečko na Facebooku

Facebooková skupina Podujatia LIC

www.navstevnik.sk

Fórum slovanských kultúr

Karol Chmel

Narodenie 6. 10. 1953 Zvolen

Foto © Lucia Gardin
Foto © Lucia Gardin



Obrázky kníh


Platforma - 2018
Platforma - 2018



  • Prekladá z jazykov

    Srbský jazyk
    Poľský jazyk
    Slovinský jazyk
    Chorvátsky jazyk

  • Životopis autora

    Karol Chmel sa narodil 6. októbra 1953 vo Zvolene. V roku 1978 skončil štúdium odboru vzdelávanie a výchova dospelých, andragogika na
    Karol Chmel sa narodil 6. októbra 1953 vo Zvolene. V roku 1978 skončil štúdium odboru vzdelávanie a výchova dospelých, andragogika na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vystriedal viacero zamestnaní a povolaní (závozník, úradník, arteterapeut v Psychiatrickej liečebni, robotník, vychovávateľ, redaktor a pod.), ako aj pôsobísk (Zvolen, Praha, Bratislava). Od roku 1989 pracoval ako vydavateľský knižný redaktor vo vydavateľstve Smena, potom ako redaktor v časopisoch (Fragment, OS – Fórum občianskej spoločnosti). V súčasnosti pracuje ako redaktor vo vydavateľstve Kalligram v Bratislave.
    Zobraziť všetko

  • Diela a recenzie diel

    Poézia

    Literárna veda

  • Charakteristika tvorby

         Karol Chmel už od svojho vstupu na literárnu scénu začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia dôsledne demonštruje

         Karol Chmel už od svojho vstupu na literárnu scénu začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia dôsledne demonštruje dvojrozmerný štatút svojho literárneho prejavu: poéziu a preklad súčasných slovanských literatúr strednej a južnej Európy. Mohlo by sa povedať, že jeho prekladateľská činnosť z hľadiska kvantity ďaleko prevyšuje jeho básnickú tvorbu. Svojím erudovaným, až multispektrálnym prekladateľským vkladom z jazykov slovanských národov (srbčina, slovinčina a predovšetkým poľština) si získal u odbornej verejnosti veľký rešpekt a profesionálne uznanie, za ktoré dostal aj niekoľko významných medzinárodných cien.

         Na prvý pohľad by sa mohlo mnohým zdať, že je pomerne neprístupný, málo komunikatívny či hermeticky uzavretý básnik, že sémanticky pracuje až s vypreparovaným jazykom viacvýznamových symbolov: „... toľko slov, / lásky a svetla, / cez ktoré presakuje / tma.“ (Máš, čo nemáš, 1985). Už názov prvej Chmelovej zbierky poukazuje na živel paradoxu, nesmierne dôležitý pre tohto autora. „Máš, čo nemáš“, „márnotratný otec, / dávno utopený / v čakaní na dážď“, „Držíme sa za ruky / s mŕtvymi / ktorí nás prežijú“ atď. – je to paradox sakrálneho charakteru, metafyzický paradox, paradox viery? V týchto veršoch je množstvo narážok na náboženské predstavy (kresťanské, aj budhistické), ale aj na ezoteriku: zjavuje sa v nich meno Heleny Blawatskej a jej knihy Dzyan, v prípise k jednému z textov je citovaný veľký nemecký mystik Jakob Boehme („v Bohu je blízkosť a diaľka jedno a to isté“) – citát má charakter mystického paradoxu, ktorým Boehme poukazuje na základný fakt, že v Bohu sa protiklady neznášajú, pretože On je Jednota. V Chmelových veršoch sa objavujú aj chvíle náhleho zjavenia, pochopenia – napriek tomu by sa ťažko dali nazvať poéziou jednej pravdy, neochvejnej istoty. Na svete je predsa toho toľko, čo istotu popiera („boeing padá na kláštor / a kláštor stráca svoje duchovné opodstatnenie“, Semper, Spray, modrá mentalita). Sväté texty sú prvkom erudovanej hry, z ktorej sa vynára koherentný a nemenný obraz výrazne hierarchizovaného sveta, ibaže ide o svet rozkúskovaný, svet rozmanitých propozícií a možností, ktoré nemožno jednoznačne zhodnotiť, pretože na hodnotenie chýba kritérium. Sväté texty tu nie sú ani tak znakmi transcendencie, ako skôr znakmi jej hľadania, otázok na ňu, otázok, na ktoré môže byť veľa odpovedí.

         Nad Chmelovými básňami sa vznáša všeobecný duch irónie, ktorý nedovoľuje zrušiť odstup vo vzťahu ku skutočnosti, či už skutočnosti predmetov alebo myšlienok. Spomínané sväté texty sú len niektorými z hlasov, ktoré sa ozývajú v mnohohlasých veršoch. Citujú sa v nich rôzne texty, nielen také známe a klasické ako Danteho Božská komédia (v básni s kalambúrovým názvom Andante sa objavuje preklad ôsmeho verša II. piesne Pekla „o mente che scrivesti cio ch’io vidi“), ale napríklad aj verš z diela poľského básnika Tadeusza Śliwiaka. Intertextuálnosť je jedna z charakteristických čŕt Chmelovej tvorby. Nie je teda nič čudné, že napr. Stanislava Chrobáková registruje spojitosť Chmelovej poézie s estetikou postmodernizmu, pričom v nej vidí aj prvky dekonštrukcie. Upozorňuje aj na to, že Chmelova autorská pozícia zostáva viac-menej pozíciou pozorovateľa, ktorý praktickú aktivitu nahrádza intelektuálnym dialógom a zónu dojmov a zážitkov podriaďuje systematickej interpretácii skutočnosti. „Fascináciu skutočnosťou nahrádza fascinácia jej interpretačnými možnosťami.“ Chrobáková podčiarkuje erudovanosť tejto poézie a to, že Chmel „sa konfrontuje nielen sám so sebou, so svojou skúsenosťou vo vzťahoch so svetom“, ale aj „s literárnou tradíciou (presnejšie – neotradíciou), čo dodáva jeho poézii aj význam, aj trvalú životnosť“.

         V jeho poézii sa nachádza veľmi dôležitý aspekt – a to „pohľad“ znútra, ktorým ucelene a syntakticky napokon expanduje navonok – k bytiu ako takému. Sám, ľudsky stotožnený a chápajúci (parafrázujem jeho text), „počúva jasné gestá až do oslepnutia“. Chmelova hĺbková sonda či energia, vnútorný tvorivý étos, však nie je poplatný bežne zaužívaným štandardom a má pre autora vždy vlastný význam. Nedegraduje svoju tvorbu do lacnej alebo efektnej formy prispôsobivosti, ale obsah vždy pretavuje do komunikácie (vnútro – človek – svet). Súčasťou „vyprovokovaného“ oslovenia je jeho postoj k svetu a univerzu všeobecne.

    Ireney Baláž

    Zobraziť všetko

  • Preložené diela

    Básne mu vyšli časopisecky alebo v antológiách v prekladoch do angličtiny, nemčiny, francúzštiny, maďarčiny, poľštiny, srbčiny,

    Básne mu vyšli časopisecky alebo v antológiách v prekladoch do angličtiny, nemčiny, francúzštiny, maďarčiny, poľštiny, srbčiny, slovinčiny, bulharčiny, češtiny.

    Zobraziť všetko

  • Diela vydané s podporou SLOLIA

  • Literárna tvorba - preklad

    Vyše 40 prekladov z poľskej, srbskej, chorvátskej a slovinskej literatúry; vyše 400 časopiseckých prekladov (v časopisoch Fragment , Revue

    Vyše 40 prekladov z poľskej, srbskej, chorvátskej a slovinskej literatúry; vyše 400 časopiseckých prekladov (v časopisoch Fragment, Revue svetovej literatúry, Dotyky, Romboid, Slovenské pohľady, Lettre internationale, Kultúrny život, Vlna, Trištvrte revue, Kafka a i.).

    Zo srbskej literatúry preložil diela Danila Kiša (Encyklopédia mŕtvych), Borislava Pekića (Besnota), Aleksandra Tišmu (Kápo), Radomira Konstantinovića (Descartova smrť), Davida Albahariho (Cink a iné prózy, Snežný človek, Tma), Boru Ćosića (Musilov notes, Denník apatridu), Svetislava Basaru (Fenomény), Milorada Pavića (Vnútorná strana vetra, Krajina maľovaná čajom), Any Ristović (Pred tridsiatkou), Vojislava Despotova (Desať deka duše), Mirka Kovača (Malvína, Európska hniloba), Dorta Jagića (Vysoké cé) a i.

    Z poľskej literatúry: poéziu Tadeusza Różewicza (Profesorov nožík), Marcina Świetlického (Piesne ignoranta), Ewy Lipskej (Sedemnásť červených veveričiek), Ryszarda Krynického, Jerzyho Kronholda, Bronisława Maja, Jacka Podsiadła, Marcina Barana, Adama Zagajewského a i. Prózy Tadeusza Konwického (Poľský komplex), Olgy Tokarczuk (Dom vo dne, dom v noci, Hra na mnohých bubienkoch), Jaceka Dehnela (Babuľa), Natasze Goerke, Andrzeja Sapkowského, Stefana Chwina, esejistiku Czesława Miłosza, Zbigniewa Herberta, Adama Zagajewského.

    Zo slovinčiny eseje Aleša Debeljaka (Kozmopolitická metafora, Temné nebo Ameriky), prózu Andreja Blatnika (Tao lásky), poéziu Edvarda Kocbeka (Kameň, bralo), Dane Zajca (Dolu, dolu a iné básne), Tomaža Šalamuna (Slovesá slnka), Aleša Štegera (Kašmír a iné básne), Alojza Ihana, Uroša Zupana a i.

    Zobraziť všetko

  • Monografie a štúdie o autorovi

    ŠAH: Pripomíname si (Karol Chmel – 65). In: Slovenské pohľady , roč. IV. + 134, 2018, č. 10, s. 154 – 155. -DZ-: Do redakcie prišlo. Karol Chmel:

    ŠAH: Pripomíname si (Karol Chmel – 65). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 134, 2018, č. 10, s. 154 – 155.

    -DZ-: Do redakcie prišlo. Karol Chmel: Batéria; Valerij Kupka: Zabudnutá štvrtá strana; Ivan Kadlečík – Oleg Pastier: Krúženie; Lučík-Štrpka-Repka: Poker s kockami ľudu. In: Tvorba, roč. XXV. (XXXIV.), 2015, č. 1, s. 45 – 46.

    GAVURA, Ján: Živé otázky mŕtvych básnikov. Karol Chmel: Batéria (Sfumato). (Konfrontácie). In: Romboid, roč. I., 2015, č. 1 – 2, s. 57 – 60.

    SCHMARCOVÁ, Ľubica: Autentický neosobný, bezva postavy malej. Karol Chmel: Batéria (Sfumato). (Konfrontácie). In: Romboid, roč. I., 2015, č. 1 – 2, s. 57 – 60.

    RAKÚSOVÁ, Gabriela: Mám syn, ktoré zanechávajú stopy. In: Sme, roč. 22, 21. 10. 2014, č. 242, s. 14

    BRÜCK, Miroslav: (Ne)zachytené ozveny poézie. In: Knižná revue, roč. XXI, 2. 3. 2011, č. 5, s. 3.

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

    HOCHEL, I.: Karol Chmel. In: Mikula, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV 2005.

    ORIEŠEK, Patrik: Jazyk je mu osudný (Karol Chmel: O nástrojoch, náradí a iných veciach vypustených z ruky). In: Knižná revue, roč. XV, 27. 4. 2005, č. 9, s. 5.

    ŠAH: Pripomíname si. Karol Chmel – 50. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 119, 2003, č. 10, s. 158 – 159.

    CHROBÁKOVÁ, S.: Periférne svetlo imaginácie (Karol Chmel: Spray, modrá mentalita). In: OS 1999, č. 1.

    CHROBÁKOVÁ, S.: Juxtapozícia (Problémová úvaha nad poéziou Karola Chmela). In: Slovenská literatúra, 42, 1995, č. 2 – 3, č. 4.

    GOMBA, C.: Chmel neovocnejší (Karol Chmel: Ovocnejší strom). In: Slovenské pohľady, 106, 1990, č. 3.

    CHROBÁKOVÁ, S.: Osamotený strom (Karol Chmel: Ovocnejší strom). In: Dotyky, 2, 1990, č. 3.

    REISEL, M. – CHMEL, K.: Nie som spokojný nikdy s ničím (Rozhovor). In: Dotyky, 2, 1990, č. 3.

    CHROBÁKOVÁ, S.: Byť či nemať (Karol Chmel: Máš čo nemáš). In: Romboid, 21, 1986, č. 4.

    KOŠKOVÁ, H.: Karol Chmel: Máš čo nemáš. In: Slovenské pohľady, 102, 1986, č. 3.

    Zobraziť všetko

  • O autorovi

    Chmelova poézia bola často označovaná za menej komunikatívnu, dnes je však celkom zrejmé, že jedným z dôvodov tohto tvrdenia bolo, že

    Chmelova poézia bola často označovaná za menej komunikatívnu, dnes je však celkom zrejmé, že jedným z dôvodov tohto tvrdenia bolo, že sčasti predbehla svoju dobu. Chmel totiž na Slovensko prichádza s postmoderným konceptom básnenia v čase, keď o rozvíjajúcej sa postmoderne vedelo iba zopár zasvätených. Kritika síce v súvislosti s prvou zbierkou hovorila o „postupnosti vrstvenia vecí na javov“ v tejto poézii, o „naznačovaní ich vnútornej protikladnosti“, ba o „zobsažňovaní protikladov“, na druhej strane však autorovi vyčítala „zahmlievanie abstraktnými štylizáciami“, dokonca „bizarnosť“, a „výlučnosť autonómneho systému jazyka“. Našli sa však aj takí, ktorí celkom spontánne označili jeho poéziu za „polytematickú“ a upozornili na previazanie „zmyslu výpovede“ s vlastným jazykom básne.

    Stanislava Chrobáková-Repar

    Chmel ako prekladateľ z poľštiny a južnoslovanských jazykov iste podlieha rôznym vplyvom a najrozličnejším poetikám, ale najsilnejší vplyv na jeho poéziu bezpochyby spravila domáca lektúra Mily Haugovej. Jeho básne sa tým jej podobajú ako vajce vajcu. Dalo by sa dokonca hovoriť o novej dekonštruktívnej škole poézie v rámci slovenskej literatúry ovplyvnenej dielom M. Haugovej (Chmel, Kucbelová a iní). Vráťme sa však ku Chmelovi. Zbierku O nástrojoch, náradí a iných veciach vypustených z ruky by sme mohli  charakterizovať slovami skratkovitosť, antimetaforickosť a paušálna torzovitosť. Chmelove básne síce majú všetky znaky postmodernej poetiky, ale neprinášajú nič inovatívne, sú skôr imitáciou ako originálom. S malým zveličením sa dá tvrdiť, že sú vlajkovou loďou slovenskej básnickej postmoderny.

    Patrik Oriešek

    Zobraziť všetko

  • Ocenenia

    Cena Zbigniewa Dominiaka za rok 2003 za vynikajúce pretlmočenie poľskej poézie do slovenčiny

  • Ukážka z tvorby

    MÁŠ ČO NEMÁŠ (úryvky)   NOC   Je príliš. Horkne od tmy. A kožou prikladá ťa

    MÁŠ ČO NEMÁŠ (úryvky)

     

    NOC

     

    Je príliš. Horkne od tmy.

    A kožou

    prikladá ťa k soli.

     

    (Len pre taktiku hodín

    budeme tí,

    čo boli.)

     

    * * *

     

    V taktike hodín

    to faustovské...

     

    Usmievaš sa,

    akoby si tušil,

    prečo je oplotený

    cintorín...

     

    Každým krokom

    zamestnávaš ozvenu:

    a je tu niekto,

    kto načúva

    van Goghovým uchom...

     

     

    PO DNI

     

    Vo vlastnej izbe

    chodil som po dne, nazeral za zrkadlo,

    vynášal tiene na svetlo, stieral prach

    z kníh, s ktorými sa už nebolo radno hádať:

    za celý deň namlčaný, za celý

    deň zarastený, pripravený

    začať odznova, ešte i keď som zaspával,

    myslel som,

    že som.

     

    * * *

     

    Tento muž ešte trvá na nádeji,

    pije vodu z dlaní, padá do trávy,

    učí sa abecedu, odznova počíta

    na prstoch, usmieva sa

    do slnka, prechádza dažďom

    s nepokrytou hlavou, dýcha

    súhlasne so spiacim synom,

    zasadil strom, ešte trvá na nádeji,

    rukou sa dotýka brezovej kôry, horúcej

    pokožky svojej ženy, šálky s čajom,

    čierneho klavírneho krídla, na ktorého

    vyleštenom dreve vidno odraz

    sústredenej tváre

    neznámeho strelca.

     

     

    ZOSTÁVA

     

    jazyk, živé mäso.

     

    Relatívne spory

    o absolútnu fantáziu.

     

    Držíme sa za ruky

    s mŕtvymi,

    ktorí nás prežijú...

     

     

    SPRÁVA PRE ISTVÁNA BETTESA

     

    siateho júlobra v sklamanom roku

    orchestrálnej stavroginskej éry

    zanechal istý melancholik

    všetkých sv. srandistov v kóme,

    a my by sme sa o tom ani nedozvedeli,

    keby sme (celkom náhodou) nenašli

    v chlebe zapečenú

    krvavú dirigentskú paličku.

     

     

    O SCHOPNOSTI NELIETAŤ

     

    (haiku? s prižmúreným okom)

     

    Nedávajte

    do perín

    Ikarovo perie.

     

     

    PÝTAŠ SA,

     

    ale otázka leží mimo možností

    odpovede;

    odpovedáš, ale v plamienku

    rozsypanom po viečkach

    blčia len okná z mrazu:

     

    v zásuvkách tvojho stola

    žltnú

    nedopísané listy:

    toľko slov,

    lásky a svetla,

    cez ktoré presakuje

    tma.

     

     

    BÁSEŇ: ODKAZ

     

    (ukradnutá Dáši)

     

    Pani Hlinická

    na lampe

    sedí lastovička

    vletela dnu oknom

    a teraz

    sa nevie

    dostať

    von

                (Dáša)

     

     

    OVOCNEJŠÍ STROM (úryvky)

     

    SKEPSA

     

    pár iluzionistov

    nás ešte stále presviedča

    o význame skutočnosti

    ale básnici

    z výletov do sahary

    prichádzajú

    s plnými vreckami piesku

     

     

    IDENTIFIKÁCIA

     

    ešte stále trvá

    to pomenúvanie vecí

    akési (náhodné) mená

    sypeme z rukáva

    vyberáme z vreciek

    z aktoviek a chlebníkov

    učíme sa naspamäť

    (toto je stôl

    toto je okno

    to sú dvere

    tadiaľ si vstúpil

    tadiaľ ťa vynesú)

    usilujeme sa s nimi stotožniť

    byť presní

    (byť vecní)

    spoliehame sa

    veríme

    jazyku

    a noamovi chomskému

     

     

    OVOCNEJŠÍ STROM

     

    (M. Reiselovi)

     

    zvon samá fráza

     

    boží jazyk lepkavie

    hviezdy samý cukor

    cukor

    mravný zákon vo mne

     

    hodina pravdy s hudbou pre hluchých

     

    ktosi vracia

    vyklonený z okna

    šťastne z neho vypadne

    dopočúva kozmogóniu

     

    je jasno

    je nedeľa

    všetko v poriadku

     

    chorí sa chystajú na návštevy

    mŕtvi sa maľujú za zrkadlom

     

     

    KOMUNIKÁCIA

     

    v liste susedom

    vyzdvihnúť význam

    spoločnej

    steny

    územné rozdelenie ticha

    i výkrikov

    a aby vyšla najavo

    naša dobrá vôľa (kultúrna úroveň

                                 zasvätenosť a poučenosť dejinami)

    spomenúť (kdesi v p. s.)

    vlastné spoločné korene

    závislosť od prostredia (sociálnu

                                        determinovanosť)

    úctu k človeku nádej na ozdravenie

    medziľudských vzťahov

    všeobjímajúcu lásku

    (poprípade i čosi navyše)

     

    list nefrankovať

    pribiť ho štyrmi klincami

    na (spoločnú) stenu

     

     

    É PERICOLOSO

     

    aj potme

    ide o okná

    o ich filipiku

    vrstvenú do poschodí:

    tlmenú priezračnosť

    obojstranne výhodnú

    pre nevidomých

    a nevidených:

     

    viem o čom hovorím

    viem o čom mlčím...

     

     

    VERŠE

     

    voda stúpa hladina sa chveje

    ja mám svoj spánok ty máš svoje sny

    ani leibniz nevie ako si poradiť

    s najlepším z možných svetov

     

     

    DUPLIKÁT

     

    olovo vo vode

     

    národné jedlá železné košele

    vianoce neveštia nič dobré

    iba nový rok

     

    a syn

    ktorému podávam

    mramorovú navštívenku

    (už verím že smrť klame)

     

    sám sebe

    budem

    otcom

     

     

    ODKAZ (INÝM ZLODEJOM)

     

    zatiaľ

    len trpezlivo zostavujem

    zoznam predmetov

     

    na ktorých

    ešte treba

    zanechať odtlačky prstov

     

     

    SPRAY, MODRÁ MENTALITA (úryvky)

     

    VSAKOVANIE DO MÁP II

     

    gnostici bez súradníc

    cúvajú k pólom, štvrtá

    rasa z knihy dzyan

    subvencuje vytrvalé tele-

    vízne sneženie, chcelo by sa

    povedať: slnko nazerá

    do márnice, ale nepovie sa,

    aj keby nad ňou práve vychádzalo,

    nepovie sa,

    lebo sa šporí na operu,

    na národné divadlá,

    na mátožný priestor inotajov,

    na prievan,

    do ktorého si dušan

    krist mitana oblieka

    prosperov plášť

     

     

    LI ČCHEN

     

    snehobiely cesnak,

    zlatá cibuľa,

    s nocou sa vystriedal deň

     

     

    FAKTICKÝ STAV

     

    „dobre vychovaný

    mŕtvy sa v hrobe nevrtí“

    (István Bettes)

     

    ako sa  belie čierna zástava!

    komín vdychuje dym!

    telo sa lepí ku košeli,

    cesta k prachu, strach z lietania

    k radosti z pádu!

    milenci z posledných síl kľučkujú

    pred vrúcnou nenávisťou!

    nechaj si poradiť od apoštola,

    ktorého roztrhali levy!

     

     

    ZÁSTAVY, TRANSPARENTY

     

    ľahni si do kolísky, svoj

    syn, ľahni si do rakvy,

    svoje heslo vykrikované

    svojím davom vo svojej dymovnicou

    začmudenej, slzotvorným plynom

    potešenej hlave

     

     

    Z DENNÍKA III

     

    oziabaš, duša, v tomto popole!

    a práve teraz,

    keď ho idú vážiť!

     

     

    BÁSNICI KLAMÚ

     

    klamem tiež (akoby som

    bol básnik)

     

    od knihy dzyan

    pani blawatskej

    až po cantos

    mr. pounda

    útočí tajomstvo

    na našu schopnosť pochopiť ho

     

    voda je na pitie

    ale aj na plávanie

    vzduch je na dýchanie

    ale aj na lietanie

     

    ten čo sa topí

    dýcha vodu

    ten čo padá

    pije vzduch

     

    kto sa nehodí

    je dávno škrtnutý

     

    odpustite mu

     

    odpustite mi

     

     

    ANDANTE

     

    a

    v káve: budúcnosť: rozpadajúca sa

    kocka cukru

     

    infernus: pamäť moja, mojich vidín

    zrkadlo...

     

    usmievaš sa, mitschuldig, ale pomáha to

    len tým, čo potrebujú

    vysvetlivky; priprav sa na najhoršie,

    pôjde o corpus hermeticum, prst

    reklamuje triesku, slepec tmu:

    lis ignoruje hrozno,

    no metaforika pracuje...

     

     

    PORCELÁN, ILÚZIE

     

    piesok sa kĺže po dne rieky, nikto sa nepamätá

    na spln mesiaca, vietor ovíja babím letom soľné

    stĺpy, zdroje tmy visia pod mŕtvymi hviezdami:

    trojhlavý pes má svoje meno, no zaboha niet toho,

    kto by ho vyslovil:

    roje včiel kontemplujú nad vodou, po ktorej

    kráčal, a teraz ani fľaša s odkazom, ako napr.:

    vedieť sa tak odtrhnúť

    od magnetu

    a/ ruží,

    b/ viery,

    obísť rúno krvou znamenané, registrovať len tak čas,

    jeho jedovaté výpary

     

     

    O NÁSTROJOCH, NÁRADÍ A INÝCH VECIACH VYPUSTENÝCH Z RUKY (úryvky)

     

    UNPLUGGED

     

    do tridsiatky sa varilo z cestopisov, ná-

    brežia vystielala hmla (v prázdnych vlakoch iba jasná

    krv z postínaných hláv), kat-

    astrálne mapy súviseli s ostrakizmom, more

    s úľmi pred prezimovaním, čistý, čistý, čistý,

    spievali prazdroje soľou skrotenému, bezbrannému

    mäsu, súdružkám, kýchajúcim do vreckoviek s mono-

    gramom, zatiaľ čo horácius hľadal metódu proti

    degradácii jazyka, rýchlosť merateľná v uzloch tikala v nehybných

    podzemných cieľoch, v naplytko

    zoraných domovinách slepli havranmi

    vyzobnuté perspektívy, sklo po rozhryzení, niečo sa zme-

    nilo, hralo sa o čas, varili hladní v pôstnych dňoch,

    zbytočne stískajúcich

    vycedenú dušu

     

     

    SEPPUKU, RITUÁL SEBAZABÚDANIA

     

    do vody vnorený z vody do vody prerodený vodu

    vdychujúci vodu snívajúci vode rovný vode pod-

    liehajúci vodu čakajúci ak už musela odísť

     

    márne sa usmievaš do prázdneho neba

    zdvorilý voči tabuizovanej téme

     

    prehltne ťa ako tabletku

    ktorú ani

    netreba zapiť

     

     

    AETERNITAS, RITUÁL VZDORU

     

    vlasy dupkom zoči-voči estetike poľovačky

    aj keď ide o similijapan pre vycibrený

    hmat

     

    všetky tie katarzie nad technikami

    zľutovania

     

    nestačí vedieť že vzduch sa aklimatizoval

     

    vertikála sa zužuje

    oboma smermi

     

    nedeľa hovorí: neponáhľaj sa

    lebo prídeš neskoro

     

     

    PO

     

    čo je medzitým: cesty:

    vyrátané na efekt:

    pešie príbehy

    (z necieľových literatúr)

     

    opatrná odvaha

    zhrbene sa vystrieť

     

    počúvajú sa: gestá:

    jasné

    do oslepnutia

     

    samozvaný

    atašé insulas canarias

    s baterkou

    v nemom zimnom vzduchu

     

    pozoruje

    zvírené prázdne kolotoče

     

     

    NÁRODNÉ JEDLÁ

     

    náhodné zbrane:

    sextant, kompas a šiesty zmysel

     

    kotviská pod stromami

    vymeriavajú

    definitívni lokálpatrioti

     

    (pocestní

    odtiaľ potiaľ)

     

    v jedinej

    abstraktnej chvíli sa presúvajú

    ťažiská

     

    a potom

    káva pri návrate

    ak na návrat uveríš

     

    havraní spev

     

    ak havrany

    môžu spievať

     

     

    HVEZDÁREŇ

                                  (danijelovi dragojevićovi)

     

    cez raster prázdnoty previeva dávna nádej,

    čakanie, strach, že si tu nikdy nebol, ibaže si

    a potĺkanie po byte to nevyvracia:

     

    za celý deň sa nazbiera prosieb na podpal,

    modlitieb na prietrž,

    vesmíru na hvezdáreň...

     

     

    ALTER

     

    ustavičné ingoty: hlboká premena vnútra na

    vonkajšok: arytmia, ľavé oko menšie, pravý prsník

    nižšie, oscilisti, oscilistky; svet rastlín

    a zvierat, hraničné stavy

    choroby a smrti, každodennosť v rituáloch, presahy

    do vertikál, náhodné čiary

    ponoru, vynorenia na elbrusoch, kdesi

    pod kožou, tam, kde

    vráskavie zemská kôra a postupne priznávané

    príbuzenstvá sú prípravou

    na novú tavbu; na obočí vidieť

    vyzrážaný pot: spájame sa, od-

     

     

    LÁSKA, INOTAJ

     

    postiera pot z medených strún,

     

    cez ľad precedená:

     

    plamienkom prsty obalené

     

    navzájom nikdy

    nedotknú

    sa

     

     

    INOTAJ, LÁSKA

     

    vyrastá loď, pod rukami, v prílivoch,

    obliznutá morom znútra:

     

    z pobrežných skál

    penu zmýva

    zmrznutou soľou

    žeravený závej

     

     

    DENNÍKY, ROKY

     

    docmúľaj jemný karamel, boží citát,

    zmrznutú soľ, pevne v hrobe otcov stojaci,

    (hrobmi synov privalený),

    znepokojený vlastnou osou,

    oscilista, pacifista, pasivista,

    čakateľ na studničnú vodu

    v aleatorike

    zasratého staničného bufetu

     

     

    PRANIERE, ROKY

     

    smiali sa ako blázniví, beľmo na očiach vyvrátené, smiali sa do hrsti a do kútika, nezastaviteľne, bezuzdne, od prvého mliečneho zuba po zub múdrosti, smiali sa celí, celí bez seba, do stupníc a pod registre, od závanu zmaru po rozklad, smiali sa hoblíkom do dreva kríža, smiali sa pilinami do výstelky rakiev, smiali sa drezinou do tunela, hádzaním iskier, keď brzdila, smiali sa primátorsky, veľkoplošne, tvídovo, smiali sa rozprávaním o debilnom seriáli, smiali sa cukrom v moči, ťavou v ušku ihly, ľavo-pravým vytáčaním kliešťa, lámaním lúčov v kolese...

     

     

    SKVÉRY, STRÍTY, BULEVÁRDY

     

    vo vedľajšej uličke, v obave z možného stretnutia s naliehavým človekom,

    navrhujem: hovorme o práci, o potrebe cudzích jazykov, cestovaní výťahom, závratoch pri pohľade z výšky či o trestajúcom Bohu

     

     

    DAUN

     

    dolu tvárou do čierneho romantizmu, v strede kruhu

    stvoreného načierajúcou lyžicou, slaným vďakyvzdaním

    privítaný do rozpisu v rodinnom kalendári (na chvíľu nazrú zvedaví mŕtvi), vy-

    spätkuješ, vycúvaš, vyračkuješ

    do treskúceho bdenia:

     

    v ňom: tiene na stene, zhavranení bratia,

    stĺpy kultúry

     

     

    KALEIDOSKOP, ROKY

     

    padám a vstávam, dobieham priame spoje, pomáham pri vystupovaní, potom v domácnosti, všímam si pomocníkov v kuchyni, kupujem, kúpené predávam, neprejde deň bez škvrny na košeli, nestačia ich prať, ustavične škrtám tú istú vetu, aj to zakaždým ukradnutú, vetu o čiernej večnosti

     

     

    ANJELI, ROKY

     

    po zime začne kopnieť sneh, hlina získa správnu mastnotu: rozrezať, preťať, poroztínať, košieľky nechať prilipnúť k telám, dratvami spuchnuté ústa pozašívať, vypustiť besných anjelov z reťazí

     

     

    ZACHYTENÉ

     

    ... chýbajú zrkadlá a lampy,

    poznatky aj nevedomosť, jazyk

    je osudný, láme sa

    v uchu

    sveta...

     

     

    ZACHYTENÉ VI

     

    ... smädní po pomste (v snehu

    nad jurtami) nechali vyklíčiť

    diaľky, cez striešku klobúka

    stredovek

    precedený, prstami

    hrabli do popola, čo voňal

    po žene...

     

     

    NÁSTROJE

     

    všetko je z napätia, prikyvuješ,

    more zamrzlo, ostal kŕč

    v zátylku, čítanie rozprávok

    chorým deťom, aby zvládli

    cibuľový čaj, aby pochopili,

    že ich nemáme...

     

    všetko je z napätia, krútim

    hlavou,

    more zamrzlo, ráno som

    našiel v ústach kľúč, započúval

    som sa do rybieho spevu...

    Zobraziť všetko

 

Obálka slniečka september 2013  




Copyright © 2003 – 2019 Literárne informačné centrum. Všetky práva vyhradené. Dizajn a programovanie core4.sk