Informácie zo súčasnej slovenskej literatúry
HORÚCE LINKY
Karol Chmel
6. 10. 1953 Zvolen


Obrázky kníh

Prekladá z jazykov
Srbský jazyk
Poľský jazyk
Slovinský jazyk
Chorvátsky jazykŽivotopis autora
Karol Chmel sa narodil 6. októbra 1953 vo Zvolene. V roku 1978 skončil štúdium odboru vzdelávanie a výchova dospelých, andragogika naKarol Chmel sa narodil 6. októbra 1953 vo Zvolene. V roku 1978 skončil štúdium odboru vzdelávanie a výchova dospelých, andragogika na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vystriedal viacero zamestnaní a povolaní (závozník, úradník, arteterapeut v Psychiatrickej liečebni, robotník, vychovávateľ, redaktor a pod.), ako aj pôsobísk (Zvolen, Praha, Bratislava). Od roku 1989 pracoval ako vydavateľský knižný redaktor vo vydavateľstve Smena, potom ako redaktor v časopisoch (Fragment, OS – Fórum občianskej spoločnosti). V súčasnosti pracuje ako redaktor vo vydavateľstve Kalligram v Bratislave.Zobraziť všetkoDiela a recenzie diel
Poézia
- Haiku, haiečku, haiku zelený. Sedemnásťslabičná antológia (1.vydanie2011)
- Recenzia diela:haiku, haiečku, haiku zelený (Haiku, haiečku, haiku zelený. Sedemnásťslabičná antológia, 1. vydanie)
- Máš čo nemáš (1985)
- Ovocnejší strom (1989)
- Spray, modrá mentalita (1998)
- O nástrojoch, náradí a iných veciach vypustených z ruky (2004, 1.vydanie)
- Recenzia diela:O nástrojoch, náradí a iných veciach vypustených z ruky - Karol Chmel - Jazyk je mu osudný... (O nástrojoch, náradí a iných veciach vypustených z ruky, 2004, 1. vydanie)
- Chiaroscuro. Poznámky, opisy, palimpsesty (2009)
- Mávnutie krídel. 42 slovenských haiku (2011, 1.vydanie, haiku od 11 slovenských básnikov)
- Recenzia diela:Mávnutie krídel (Mávnutie krídel. 42 slovenských haiku, 2011, 1. vydanie)
- Batéria (2014, 1.vydanie)
- Recenzia diela:Batéria - Karol Chmel (Batéria, 2014, 1. vydanie)
- Platforma (2018, 1.vydanie)
Literárna veda
- Ako sa číta báseň (Dvadsaťsedem autorských interpretácií) (2013, 1.vydanie)
- Haiku, haiečku, haiku zelený. Sedemnásťslabičná antológia (1.vydanie2011)
Charakteristika tvorby
Karol Chmel už od svojho vstupu na literárnu scénu začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia dôsledne demonštrujeZobraziť všetkoKarol Chmel už od svojho vstupu na literárnu scénu začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia dôsledne demonštruje dvojrozmerný štatút svojho literárneho prejavu: poéziu a preklad súčasných slovanských literatúr strednej a južnej Európy. Mohlo by sa povedať, že jeho prekladateľská činnosť z hľadiska kvantity ďaleko prevyšuje jeho básnickú tvorbu. Svojím erudovaným, až multispektrálnym prekladateľským vkladom z jazykov slovanských národov (srbčina, slovinčina a predovšetkým poľština) si získal u odbornej verejnosti veľký rešpekt a profesionálne uznanie, za ktoré dostal aj niekoľko významných medzinárodných cien.
Na prvý pohľad by sa mohlo mnohým zdať, že je pomerne neprístupný, málo komunikatívny či hermeticky uzavretý básnik, že sémanticky pracuje až s vypreparovaným jazykom viacvýznamových symbolov: „... toľko slov, / lásky a svetla, / cez ktoré presakuje / tma.“ (Máš, čo nemáš, 1985). Už názov prvej Chmelovej zbierky poukazuje na živel paradoxu, nesmierne dôležitý pre tohto autora. „Máš, čo nemáš“, „márnotratný otec, / dávno utopený / v čakaní na dážď“, „Držíme sa za ruky / s mŕtvymi / ktorí nás prežijú“ atď. – je to paradox sakrálneho charakteru, metafyzický paradox, paradox viery? V týchto veršoch je množstvo narážok na náboženské predstavy (kresťanské, aj budhistické), ale aj na ezoteriku: zjavuje sa v nich meno Heleny Blawatskej a jej knihy Dzyan, v prípise k jednému z textov je citovaný veľký nemecký mystik Jakob Boehme („v Bohu je blízkosť a diaľka jedno a to isté“) – citát má charakter mystického paradoxu, ktorým Boehme poukazuje na základný fakt, že v Bohu sa protiklady neznášajú, pretože On je Jednota. V Chmelových veršoch sa objavujú aj chvíle náhleho zjavenia, pochopenia – napriek tomu by sa ťažko dali nazvať poéziou jednej pravdy, neochvejnej istoty. Na svete je predsa toho toľko, čo istotu popiera („boeing padá na kláštor / a kláštor stráca svoje duchovné opodstatnenie“, Semper, Spray, modrá mentalita). Sväté texty sú prvkom erudovanej hry, z ktorej sa vynára koherentný a nemenný obraz výrazne hierarchizovaného sveta, ibaže ide o svet rozkúskovaný, svet rozmanitých propozícií a možností, ktoré nemožno jednoznačne zhodnotiť, pretože na hodnotenie chýba kritérium. Sväté texty tu nie sú ani tak znakmi transcendencie, ako skôr znakmi jej hľadania, otázok na ňu, otázok, na ktoré môže byť veľa odpovedí.
Nad Chmelovými básňami sa vznáša všeobecný duch irónie, ktorý nedovoľuje zrušiť odstup vo vzťahu ku skutočnosti, či už skutočnosti predmetov alebo myšlienok. Spomínané sväté texty sú len niektorými z hlasov, ktoré sa ozývajú v mnohohlasých veršoch. Citujú sa v nich rôzne texty, nielen také známe a klasické ako Danteho Božská komédia (v básni s kalambúrovým názvom Andante sa objavuje preklad ôsmeho verša II. piesne Pekla „o mente che scrivesti cio ch’io vidi“), ale napríklad aj verš z diela poľského básnika Tadeusza Śliwiaka. Intertextuálnosť je jedna z charakteristických čŕt Chmelovej tvorby. Nie je teda nič čudné, že napr. Stanislava Chrobáková registruje spojitosť Chmelovej poézie s estetikou postmodernizmu, pričom v nej vidí aj prvky dekonštrukcie. Upozorňuje aj na to, že Chmelova autorská pozícia zostáva viac-menej pozíciou pozorovateľa, ktorý praktickú aktivitu nahrádza intelektuálnym dialógom a zónu dojmov a zážitkov podriaďuje systematickej interpretácii skutočnosti. „Fascináciu skutočnosťou nahrádza fascinácia jej interpretačnými možnosťami.“ Chrobáková podčiarkuje erudovanosť tejto poézie a to, že Chmel „sa konfrontuje nielen sám so sebou, so svojou skúsenosťou vo vzťahoch so svetom“, ale aj „s literárnou tradíciou (presnejšie – neotradíciou), čo dodáva jeho poézii aj význam, aj trvalú životnosť“.
V jeho poézii sa nachádza veľmi dôležitý aspekt – a to „pohľad“ znútra, ktorým ucelene a syntakticky napokon expanduje navonok – k bytiu ako takému. Sám, ľudsky stotožnený a chápajúci (parafrázujem jeho text), „počúva jasné gestá až do oslepnutia“. Chmelova hĺbková sonda či energia, vnútorný tvorivý étos, však nie je poplatný bežne zaužívaným štandardom a má pre autora vždy vlastný význam. Nedegraduje svoju tvorbu do lacnej alebo efektnej formy prispôsobivosti, ale obsah vždy pretavuje do komunikácie (vnútro – človek – svet). Súčasťou „vyprovokovaného“ oslovenia je jeho postoj k svetu a univerzu všeobecne.
Ireney Baláž
Preložené diela
Básne mu vyšli časopisecky alebo v antológiách v prekladoch do angličtiny, nemčiny, francúzštiny, maďarčiny, poľštiny, srbčiny,Zobraziť všetkoBásne mu vyšli časopisecky alebo v antológiách v prekladoch do angličtiny, nemčiny, francúzštiny, maďarčiny, poľštiny, srbčiny, slovinčiny, bulharčiny, češtiny.
Diela vydané s podporou SLOLIA
- Gyalogosvények a magasba / 2016 / Maďarský jazyk
- Kalligram. Szlovák (3/2016) / 2016 / Maďarský jazyk
Literárna tvorba - preklad
Vyše 40 prekladov z poľskej, srbskej, chorvátskej a slovinskej literatúry; vyše 400 časopiseckých prekladov (v časopisoch Fragment , RevueZobraziť všetkoVyše 40 prekladov z poľskej, srbskej, chorvátskej a slovinskej literatúry; vyše 400 časopiseckých prekladov (v časopisoch Fragment, Revue svetovej literatúry, Dotyky, Romboid, Slovenské pohľady, Lettre internationale, Kultúrny život, Vlna, Trištvrte revue, Kafka a i.).
Zo srbskej literatúry preložil diela Danila Kiša (Encyklopédia mŕtvych), Borislava Pekića (Besnota), Aleksandra Tišmu (Kápo), Radomira Konstantinovića (Descartova smrť), Davida Albahariho (Cink a iné prózy, Snežný človek, Tma), Boru Ćosića (Musilov notes, Denník apatridu), Svetislava Basaru (Fenomény), Milorada Pavića (Vnútorná strana vetra, Krajina maľovaná čajom), Any Ristović (Pred tridsiatkou), Vojislava Despotova (Desať deka duše), Mirka Kovača (Malvína, Európska hniloba), Dorta Jagića (Vysoké cé) a i.
Z poľskej literatúry: poéziu Tadeusza Różewicza (Profesorov nožík), Marcina Świetlického (Piesne ignoranta), Ewy Lipskej (Sedemnásť červených veveričiek), Ryszarda Krynického, Jerzyho Kronholda, Bronisława Maja, Jacka Podsiadła, Marcina Barana, Adama Zagajewského a i. Prózy Tadeusza Konwického (Poľský komplex), Olgy Tokarczuk (Dom vo dne, dom v noci, Hra na mnohých bubienkoch), Jaceka Dehnela (Babuľa), Natasze Goerke, Andrzeja Sapkowského, Stefana Chwina, esejistiku Czesława Miłosza, Zbigniewa Herberta, Adama Zagajewského.
Zo slovinčiny eseje Aleša Debeljaka (Kozmopolitická metafora, Temné nebo Ameriky), prózu Andreja Blatnika (Tao lásky), poéziu Edvarda Kocbeka (Kameň, bralo), Dane Zajca (Dolu, dolu a iné básne), Tomaža Šalamuna (Slovesá slnka), Aleša Štegera (Kašmír a iné básne), Alojza Ihana, Uroša Zupana a i.
Monografie a štúdie o autorovi
ŠAH: Pripomíname si (Karol Chmel – 65). In: Slovenské pohľady , roč. IV. + 134, 2018, č. 10, s. 154 – 155. -DZ-: Do redakcie prišlo. Karol Chmel:Zobraziť všetkoŠAH: Pripomíname si (Karol Chmel – 65). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 134, 2018, č. 10, s. 154 – 155.
-DZ-: Do redakcie prišlo. Karol Chmel: Batéria; Valerij Kupka: Zabudnutá štvrtá strana; Ivan Kadlečík – Oleg Pastier: Krúženie; Lučík-Štrpka-Repka: Poker s kockami ľudu. In: Tvorba, roč. XXV. (XXXIV.), 2015, č. 1, s. 45 – 46.
GAVURA, Ján: Živé otázky mŕtvych básnikov. Karol Chmel: Batéria (Sfumato). (Konfrontácie). In: Romboid, roč. I., 2015, č. 1 – 2, s. 57 – 60.
SCHMARCOVÁ, Ľubica: Autentický neosobný, bezva postavy malej. Karol Chmel: Batéria (Sfumato). (Konfrontácie). In: Romboid, roč. I., 2015, č. 1 – 2, s. 57 – 60.
RAKÚSOVÁ, Gabriela: Mám syn, ktoré zanechávajú stopy. In: Sme, roč. 22, 21. 10. 2014, č. 242, s. 14
BRÜCK, Miroslav: (Ne)zachytené ozveny poézie. In: Knižná revue, roč. XXI, 2. 3. 2011, č. 5, s. 3.
MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.HOCHEL, I.: Karol Chmel. In: Mikula, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV 2005.
ORIEŠEK, Patrik: Jazyk je mu osudný (Karol Chmel: O nástrojoch, náradí a iných veciach vypustených z ruky). In: Knižná revue, roč. XV, 27. 4. 2005, č. 9, s. 5.
ŠAH: Pripomíname si. Karol Chmel – 50. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 119, 2003, č. 10, s. 158 – 159.CHROBÁKOVÁ, S.: Periférne svetlo imaginácie (Karol Chmel: Spray, modrá mentalita). In: OS 1999, č. 1.
CHROBÁKOVÁ, S.: Juxtapozícia (Problémová úvaha nad poéziou Karola Chmela). In: Slovenská literatúra, 42, 1995, č. 2 – 3, č. 4.
GOMBA, C.: Chmel neovocnejší (Karol Chmel: Ovocnejší strom). In: Slovenské pohľady, 106, 1990, č. 3.
CHROBÁKOVÁ, S.: Osamotený strom (Karol Chmel: Ovocnejší strom). In: Dotyky, 2, 1990, č. 3.
REISEL, M. – CHMEL, K.: Nie som spokojný nikdy s ničím (Rozhovor). In: Dotyky, 2, 1990, č. 3.
CHROBÁKOVÁ, S.: Byť či nemať (Karol Chmel: Máš čo nemáš). In: Romboid, 21, 1986, č. 4.
KOŠKOVÁ, H.: Karol Chmel: Máš čo nemáš. In: Slovenské pohľady, 102, 1986, č. 3.
Ocenenia
Cena Zbigniewa Dominiaka za rok 2003 za vynikajúce pretlmočenie poľskej poézie do slovenčinyUkážka z tvorby
MÁŠ ČO NEMÁŠ (úryvky) NOC Je príliš. Horkne od tmy. A kožou prikladá ťaZobraziť všetkoMÁŠ ČO NEMÁŠ (úryvky)
NOC
Je príliš. Horkne od tmy.
A kožou
prikladá ťa k soli.
(Len pre taktiku hodín
budeme tí,
čo boli.)
* * *
V taktike hodín
to faustovské...
Usmievaš sa,
akoby si tušil,
prečo je oplotený
cintorín...
Každým krokom
zamestnávaš ozvenu:
a je tu niekto,
kto načúva
van Goghovým uchom...
PO DNI
Vo vlastnej izbe
chodil som po dne, nazeral za zrkadlo,
vynášal tiene na svetlo, stieral prach
z kníh, s ktorými sa už nebolo radno hádať:
za celý deň namlčaný, za celý
deň zarastený, pripravený
začať odznova, ešte i keď som zaspával,
myslel som,
že som.
* * *
Tento muž ešte trvá na nádeji,
pije vodu z dlaní, padá do trávy,
učí sa abecedu, odznova počíta
na prstoch, usmieva sa
do slnka, prechádza dažďom
s nepokrytou hlavou, dýcha
súhlasne so spiacim synom,
zasadil strom, ešte trvá na nádeji,
rukou sa dotýka brezovej kôry, horúcej
pokožky svojej ženy, šálky s čajom,
čierneho klavírneho krídla, na ktorého
vyleštenom dreve vidno odraz
sústredenej tváre
neznámeho strelca.
ZOSTÁVA
jazyk, živé mäso.
Relatívne spory
o absolútnu fantáziu.
Držíme sa za ruky
s mŕtvymi,
ktorí nás prežijú...
SPRÁVA PRE ISTVÁNA BETTESA
siateho júlobra v sklamanom roku
orchestrálnej stavroginskej éry
zanechal istý melancholik
všetkých sv. srandistov v kóme,
a my by sme sa o tom ani nedozvedeli,
keby sme (celkom náhodou) nenašli
v chlebe zapečenú
krvavú dirigentskú paličku.
O SCHOPNOSTI NELIETAŤ
(haiku? s prižmúreným okom)
Nedávajte
do perín
Ikarovo perie.
PÝTAŠ SA,
ale otázka leží mimo možností
odpovede;
odpovedáš, ale v plamienku
rozsypanom po viečkach
blčia len okná z mrazu:
v zásuvkách tvojho stola
žltnú
nedopísané listy:
toľko slov,
lásky a svetla,
cez ktoré presakuje
tma.
BÁSEŇ: ODKAZ
(ukradnutá Dáši)
Pani Hlinická
na lampe
sedí lastovička
vletela dnu oknom
a teraz
sa nevie
dostať
von
(Dáša)
OVOCNEJŠÍ STROM (úryvky)
SKEPSA
pár iluzionistov
nás ešte stále presviedča
o význame skutočnosti
ale básnici
z výletov do sahary
prichádzajú
s plnými vreckami piesku
IDENTIFIKÁCIA
ešte stále trvá
to pomenúvanie vecí
akési (náhodné) mená
sypeme z rukáva
vyberáme z vreciek
z aktoviek a chlebníkov
učíme sa naspamäť
(toto je stôl
toto je okno
to sú dvere
tadiaľ si vstúpil
tadiaľ ťa vynesú)
usilujeme sa s nimi stotožniť
byť presní
(byť vecní)
spoliehame sa
veríme
jazyku
a noamovi chomskému
OVOCNEJŠÍ STROM
(M. Reiselovi)
zvon samá fráza
boží jazyk lepkavie
hviezdy samý cukor
cukor
mravný zákon vo mne
hodina pravdy s hudbou pre hluchých
ktosi vracia
vyklonený z okna
šťastne z neho vypadne
dopočúva kozmogóniu
je jasno
je nedeľa
všetko v poriadku
chorí sa chystajú na návštevy
mŕtvi sa maľujú za zrkadlom
KOMUNIKÁCIA
v liste susedom
vyzdvihnúť význam
spoločnej
steny
územné rozdelenie ticha
i výkrikov
a aby vyšla najavo
naša dobrá vôľa (kultúrna úroveň
zasvätenosť a poučenosť dejinami)
spomenúť (kdesi v p. s.)
vlastné spoločné korene
závislosť od prostredia (sociálnu
determinovanosť)
úctu k človeku nádej na ozdravenie
medziľudských vzťahov
všeobjímajúcu lásku
(poprípade i čosi navyše)
list nefrankovať
pribiť ho štyrmi klincami
na (spoločnú) stenu
É PERICOLOSO
aj potme
ide o okná
o ich filipiku
vrstvenú do poschodí:
tlmenú priezračnosť
obojstranne výhodnú
pre nevidomých
a nevidených:
viem o čom hovorím
viem o čom mlčím...
VERŠE
voda stúpa hladina sa chveje
ja mám svoj spánok ty máš svoje sny
ani leibniz nevie ako si poradiť
s najlepším z možných svetov
DUPLIKÁT
olovo vo vode
národné jedlá železné košele
vianoce neveštia nič dobré
iba nový rok
a syn
ktorému podávam
mramorovú navštívenku
(už verím že smrť klame)
sám sebe
budem
otcom
ODKAZ (INÝM ZLODEJOM)
zatiaľ
len trpezlivo zostavujem
zoznam predmetov
na ktorých
ešte treba
zanechať odtlačky prstov
SPRAY, MODRÁ MENTALITA (úryvky)
VSAKOVANIE DO MÁP II
gnostici bez súradníc
cúvajú k pólom, štvrtá
rasa z knihy dzyan
subvencuje vytrvalé tele-
vízne sneženie, chcelo by sa
povedať: slnko nazerá
do márnice, ale nepovie sa,
aj keby nad ňou práve vychádzalo,
nepovie sa,
lebo sa šporí na operu,
na národné divadlá,
na mátožný priestor inotajov,
na prievan,
do ktorého si dušan
krist mitana oblieka
prosperov plášť
LI ČCHEN
snehobiely cesnak,
zlatá cibuľa,
s nocou sa vystriedal deň
FAKTICKÝ STAV
„dobre vychovaný
mŕtvy sa v hrobe nevrtí“
(István Bettes)
ako sa belie čierna zástava!
komín vdychuje dym!
telo sa lepí ku košeli,
cesta k prachu, strach z lietania
k radosti z pádu!
milenci z posledných síl kľučkujú
pred vrúcnou nenávisťou!
nechaj si poradiť od apoštola,
ktorého roztrhali levy!
ZÁSTAVY, TRANSPARENTY
ľahni si do kolísky, svoj
syn, ľahni si do rakvy,
svoje heslo vykrikované
svojím davom vo svojej dymovnicou
začmudenej, slzotvorným plynom
potešenej hlave
Z DENNÍKA III
oziabaš, duša, v tomto popole!
a práve teraz,
keď ho idú vážiť!
BÁSNICI KLAMÚ
klamem tiež (akoby som
bol básnik)
od knihy dzyan
pani blawatskej
až po cantos
mr. pounda
útočí tajomstvo
na našu schopnosť pochopiť ho
voda je na pitie
ale aj na plávanie
vzduch je na dýchanie
ale aj na lietanie
ten čo sa topí
dýcha vodu
ten čo padá
pije vzduch
kto sa nehodí
je dávno škrtnutý
odpustite mu
odpustite mi
ANDANTE
a
v káve: budúcnosť: rozpadajúca sa
kocka cukru
infernus: pamäť moja, mojich vidín
zrkadlo...
usmievaš sa, mitschuldig, ale pomáha to
len tým, čo potrebujú
vysvetlivky; priprav sa na najhoršie,
pôjde o corpus hermeticum, prst
reklamuje triesku, slepec tmu:
lis ignoruje hrozno,
no metaforika pracuje...
PORCELÁN, ILÚZIE
piesok sa kĺže po dne rieky, nikto sa nepamätá
na spln mesiaca, vietor ovíja babím letom soľné
stĺpy, zdroje tmy visia pod mŕtvymi hviezdami:
trojhlavý pes má svoje meno, no zaboha niet toho,
kto by ho vyslovil:
roje včiel kontemplujú nad vodou, po ktorej
kráčal, a teraz ani fľaša s odkazom, ako napr.:
vedieť sa tak odtrhnúť
od magnetu
a/ ruží,
b/ viery,
obísť rúno krvou znamenané, registrovať len tak čas,
jeho jedovaté výpary
O NÁSTROJOCH, NÁRADÍ A INÝCH VECIACH VYPUSTENÝCH Z RUKY (úryvky)
UNPLUGGED
do tridsiatky sa varilo z cestopisov, ná-
brežia vystielala hmla (v prázdnych vlakoch iba jasná
krv z postínaných hláv), kat-
astrálne mapy súviseli s ostrakizmom, more
s úľmi pred prezimovaním, čistý, čistý, čistý,
spievali prazdroje soľou skrotenému, bezbrannému
mäsu, súdružkám, kýchajúcim do vreckoviek s mono-
gramom, zatiaľ čo horácius hľadal metódu proti
degradácii jazyka, rýchlosť merateľná v uzloch tikala v nehybných
podzemných cieľoch, v naplytko
zoraných domovinách slepli havranmi
vyzobnuté perspektívy, sklo po rozhryzení, niečo sa zme-
nilo, hralo sa o čas, varili hladní v pôstnych dňoch,
zbytočne stískajúcich
vycedenú dušu
SEPPUKU, RITUÁL SEBAZABÚDANIA
do vody vnorený z vody do vody prerodený vodu
vdychujúci vodu snívajúci vode rovný vode pod-
liehajúci vodu čakajúci ak už musela odísť
márne sa usmievaš do prázdneho neba
zdvorilý voči tabuizovanej téme
prehltne ťa ako tabletku
ktorú ani
netreba zapiť
AETERNITAS, RITUÁL VZDORU
vlasy dupkom zoči-voči estetike poľovačky
aj keď ide o similijapan pre vycibrený
hmat
všetky tie katarzie nad technikami
zľutovania
nestačí vedieť že vzduch sa aklimatizoval
vertikála sa zužuje
oboma smermi
nedeľa hovorí: neponáhľaj sa
lebo prídeš neskoro
PO
čo je medzitým: cesty:
vyrátané na efekt:
pešie príbehy
(z necieľových literatúr)
opatrná odvaha
zhrbene sa vystrieť
počúvajú sa: gestá:
jasné
do oslepnutia
samozvaný
atašé insulas canarias
s baterkou
v nemom zimnom vzduchu
pozoruje
zvírené prázdne kolotoče
NÁRODNÉ JEDLÁ
náhodné zbrane:
sextant, kompas a šiesty zmysel
kotviská pod stromami
vymeriavajú
definitívni lokálpatrioti
(pocestní
odtiaľ potiaľ)
v jedinej
abstraktnej chvíli sa presúvajú
ťažiská
a potom
káva pri návrate
ak na návrat uveríš
havraní spev
ak havrany
môžu spievať
HVEZDÁREŇ
(danijelovi dragojevićovi)
cez raster prázdnoty previeva dávna nádej,
čakanie, strach, že si tu nikdy nebol, ibaže si
a potĺkanie po byte to nevyvracia:
za celý deň sa nazbiera prosieb na podpal,
modlitieb na prietrž,
vesmíru na hvezdáreň...
ALTER
ustavičné ingoty: hlboká premena vnútra na
vonkajšok: arytmia, ľavé oko menšie, pravý prsník
nižšie, oscilisti, oscilistky; svet rastlín
a zvierat, hraničné stavy
choroby a smrti, každodennosť v rituáloch, presahy
do vertikál, náhodné čiary
ponoru, vynorenia na elbrusoch, kdesi
pod kožou, tam, kde
vráskavie zemská kôra a postupne priznávané
príbuzenstvá sú prípravou
na novú tavbu; na obočí vidieť
vyzrážaný pot: spájame sa, od-
LÁSKA, INOTAJ
postiera pot z medených strún,
cez ľad precedená:
plamienkom prsty obalené
navzájom nikdy
nedotknú
sa
INOTAJ, LÁSKA
vyrastá loď, pod rukami, v prílivoch,
obliznutá morom znútra:
z pobrežných skál
penu zmýva
zmrznutou soľou
žeravený závej
DENNÍKY, ROKY
docmúľaj jemný karamel, boží citát,
zmrznutú soľ, pevne v hrobe otcov stojaci,
(hrobmi synov privalený),
znepokojený vlastnou osou,
oscilista, pacifista, pasivista,
čakateľ na studničnú vodu
v aleatorike
zasratého staničného bufetu
PRANIERE, ROKY
smiali sa ako blázniví, beľmo na očiach vyvrátené, smiali sa do hrsti a do kútika, nezastaviteľne, bezuzdne, od prvého mliečneho zuba po zub múdrosti, smiali sa celí, celí bez seba, do stupníc a pod registre, od závanu zmaru po rozklad, smiali sa hoblíkom do dreva kríža, smiali sa pilinami do výstelky rakiev, smiali sa drezinou do tunela, hádzaním iskier, keď brzdila, smiali sa primátorsky, veľkoplošne, tvídovo, smiali sa rozprávaním o debilnom seriáli, smiali sa cukrom v moči, ťavou v ušku ihly, ľavo-pravým vytáčaním kliešťa, lámaním lúčov v kolese...
SKVÉRY, STRÍTY, BULEVÁRDY
vo vedľajšej uličke, v obave z možného stretnutia s naliehavým človekom,
navrhujem: hovorme o práci, o potrebe cudzích jazykov, cestovaní výťahom, závratoch pri pohľade z výšky či o trestajúcom Bohu
DAUN
dolu tvárou do čierneho romantizmu, v strede kruhu
stvoreného načierajúcou lyžicou, slaným vďakyvzdaním
privítaný do rozpisu v rodinnom kalendári (na chvíľu nazrú zvedaví mŕtvi), vy-
spätkuješ, vycúvaš, vyračkuješ
do treskúceho bdenia:
v ňom: tiene na stene, zhavranení bratia,
stĺpy kultúry
KALEIDOSKOP, ROKY
padám a vstávam, dobieham priame spoje, pomáham pri vystupovaní, potom v domácnosti, všímam si pomocníkov v kuchyni, kupujem, kúpené predávam, neprejde deň bez škvrny na košeli, nestačia ich prať, ustavične škrtám tú istú vetu, aj to zakaždým ukradnutú, vetu o čiernej večnosti
ANJELI, ROKY
po zime začne kopnieť sneh, hlina získa správnu mastnotu: rozrezať, preťať, poroztínať, košieľky nechať prilipnúť k telám, dratvami spuchnuté ústa pozašívať, vypustiť besných anjelov z reťazí
ZACHYTENÉ
... chýbajú zrkadlá a lampy,
poznatky aj nevedomosť, jazyk
je osudný, láme sa
v uchu
sveta...
ZACHYTENÉ VI
... smädní po pomste (v snehu
nad jurtami) nechali vyklíčiť
diaľky, cez striešku klobúka
stredovek
precedený, prstami
hrabli do popola, čo voňal
po žene...
NÁSTROJE
všetko je z napätia, prikyvuješ,
more zamrzlo, ostal kŕč
v zátylku, čítanie rozprávok
chorým deťom, aby zvládli
cibuľový čaj, aby pochopili,
že ich nemáme...
všetko je z napätia, krútim
hlavou,
more zamrzlo, ráno som
našiel v ústach kľúč, započúval
som sa do rybieho spevu...