Literárne informačné centrum
Informácie zo súčasnej slovenskej literatúry
Tip: Začnite písať Priezvisko autora alebo Názov diela.
EN |  DE |  FR

HORÚCE LINKY

Literárne informačné centrum na Facebooku

Knižná revue na Facebooku

Časopis Slniečko na Facebooku

Facebooková skupina Podujatia LIC

www.navstevnik.sk

Fórum slovanských kultúr

Jozef Urban

Narodenie 29. 11. 1964 Košice
Úmrtie 28. 4. 1999 (pri Detve)

Archív LIC -
Archív LIC - "Malý zúrivý Robinson"

Foto Peter Procházka Archív LIC


  • Životopis autora

    Jozef URBAN sa narodil 29. novembra 1964 v Košiciach. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave, odbor ekonomika zahraničného obchodu. Bol
    Jozef URBAN sa narodil 29. novembra 1964 v Košiciach. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave, odbor ekonomika zahraničného obchodu. Bol redaktorom časopisu Literárny týždenník (1988 – 1989), šéfredaktorom literárneho mesačníka Dotyky, neskôr šéfredaktorom týždenníka Mladé rozlety a riaditeľom galérie Bibiana. Zomrel tragicky 28. apríla 1999.
    Zobraziť všetko

  • Diela a recenzie diel

    Poézia

    • Malý zúrivý Robinson (1985)
    • Hluchonemá hudba (1989)
    • Výstrel z motyky (1990, spoločné dielo: M. Bančej, J. Litvák a J. Urban)
    • Kniha polomŕtvych (1992)
    • Snežienky & biblie (1996)
    • Voda, čo ma drží nad vodou (1999, posthum)
    • Dnes nie je Mikuláša (2000)

    Esej

    • Utrpenie mladého poeta (1999)
    • Blízko, ale čoraz ďalej (2001)

    Pre deti a mládež

    • Dobrodružstvá vranky Danky (1995)

    Literárna veda

    Rozhlasová tvorba

    • Poznáme svojich ľudí (1990)

    Iné

  • Charakteristika tvorby

    V roku 1985 knižne debutoval básnickou zbierkou Malý zúrivý Robinson , v ktorej sa predstavil ako básnik kontrastného videnia sveta v jeho

    V roku 1985 knižne debutoval básnickou zbierkou Malý zúrivý Robinson, v ktorej sa predstavil ako básnik kontrastného videnia sveta v jeho ustavičnom pohybe so všetkými nedostatkami, ale aj kladmi. Jeho básne sa vyznačujú humorom, iróniou, ba až sebairóniou a sarkazmom. Po formálnej stránke z jeho poézie zazvučal rytmus a živosť hovorového jazyka dnešnej mladej generácie, teda dynamika moderného básnického jazyka. Urbanova poézia vyvolávala, vyvoláva a bude vyvolávať na jednej strane literárnokritické polemiky, na druhej strane uhranutý čitateľský záujem. Jeho texty sú vo viacerých rovinách ambivalentné: spája sa v nich košatosť klasickej poézie s poptextovou jednoduchosťou, spája sa v nich sebareflexia (presnejšie sebazobrazenie) lyrického subjektu s príbehom popierania tohto image: Lyrická promotion hrdinu, škrípajúceho zubami v dave. Vizáž a skulptúra v novembrových hmlách námestí; jedno sa zlieva s druhým. Urban preto veľmi zaujal svojím debutom práve v roku 1985, keď fiktívna reforma sovietskej perestrojky zablokovala ostražitosť cenzorov. Urbanov lyrický hrdina, papuľujúci do tváre občanov, vzlietol slobodne a prekvapujúco ponad oficiálne definované komsomolské povinné bradlá. Tento príbeh poézie je podstatou tejto poézie. Je to software pre modus vivendi na konci osemdesiatych rokov, ktorý prekvapujúco vyčnieva spoza železnej opony. Aj keby Urban naozaj donekonečna opakoval tento motív, ako mu kritika vyčítala, zostane dokumentom o dobe, príbehom aj lyrickým memoárom, ku ktorému sa bude treba vracať o to hlbšie a častejšie, o čo viac budú blednúť spomienky na hodnotové svety a štruktúry rokov osemdesiatych. Jozef Urban je tiež autorom rozhlasovej hry Poznáme svojich ľudí a venoval sa intenzívne aj tvorbe textov populárnych piesní a kultúrnej publicistike.

    Peter Valček

    Zobraziť všetko

  • Diela vydané s podporou SLOLIA

  • Monografie a štúdie o autorovi

    ŠAJDOVÁ, Ľuba: Školy básnické (rozhovor s Vojtechom Mihálikom, Vojtechom Kondrótom, Jozefom Urbanom a Marošom Bančejom). In: Slovenské
    ŠAJDOVÁ, Ľuba: Školy básnické (rozhovor s Vojtechom Mihálikom, Vojtechom Kondrótom, Jozefom Urbanom a Marošom Bančejom). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 135, 2019, č. 1, s. 89 – 99.

    JUHÁSOVÁ, Jana: Medzi schémou a inováciou (Pokus o typológiu žánrových tendencií). In: Litikon, roč. 3, 2018, č. 2, s. 75.

    ČERTÍK, Jozef: Jozef Urban: Život je frajer, ale ja som väčší. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133, 2017, č. 3, s. 129 – 131.

    KARÁSEK, Ján: Jozef Urban. Básnik, ktorého nemala rada náhoda. (Pohnuté osudy). In: Hospodárske noviny, príloha Magazín, roč. 2, 22. – 24. 4. 2016, č. 16, s. 36 – 39.

    BANČEJ, Maroš M.: Niečo o Jožovi alebo Urban et orbi.  In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 130, 2014, č. 9, s. 53 – 64.

    KOČÍK, Tibor: O netuctovom mladíkovi (bez) frajerských póz. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 130, 2014, č. 7 – 8, s. 153 – 158.

    ŠRANK, Jaroslav: Rukopis nechaný vo vani. IV. (Problémy mladšej poézie, problémy s mladšou poéziou 20. storočia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 120, 2004, č. 6, s. 63 – 82.

    -rm-: Hviezdičky na stole (Jozef Urban: Kniha polomŕtvych). In: Knižná revue, 28. 4. 2004, č. 9, s. 3.

    DOKTOR, Vladislav: S hluchonemou nápaditosťou. Jozef Urban: Hluchonemá hudba. (Recenzia). In: RAK, roč. VIII, 2003, č. 11 – 12, s. 98.

    ŠIKULA, Vincent: Malý zúrivý Robinson. In: Knižná revue, roč. XII, 20. 2. 2002, č. 4, s. 3.

    SVETOŇ, Ľuboš: Pozitívna energia slov. Jozef Urban: Blízko, ale čoraz ďalej. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV + 118, 2002, č. 1, s. 92 – 94.

    MATEJOV, Radoslav: Nevyhnutnosť osobného objavovania (Jozef Urban: Blízko, ale čoraz ďalej). In: Knižná revue, roč. XI, 11. 7. 2001, č. 14 – 15,  s. 5.

    ČÚZY, Ladislav: Dobre, že sa našla. Jozef Urban: Dnes nie je Mikuláša. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 117, 2001, č. 7 – 8, s. 273 – 275.

    MATEJOV, Radosalv: Jozef Urban: Dnes nie je Mikuláša. (Môj tip). In: Knižná revue, roč. XI, 21. 2. 2001, č. 4, s. 1.

    ANDRIČÍK, Marián: Bez patentu na pravdu. Jozef Urban: Utrpenie mladého poeta. (Recenzia). In: Romboid, roč. XXXV, 2000, č. 3, s. 73.

    ANDRIČÍK, Marián: Hladina vkusu ustálená. Jozef Urban: Voda, čo ma drží nad vodou. Piesňové texty. (Recenzia). In: Romboid, roč. XXXV, 2000, č. 3, s. 72.

    -sk-: Jozef Urban v nemčine (Gotheho inštitút v nových priestoroch). In: Knižná revue, roč. X, 30. 8. 2000, č. 18, s. 8.

    MATEJOV, Radoslav: Hlas z nás (Jozef Urban: Voda, čo nás drží nad vodou). In: Knižná revue, roč. X, 21. 6. 2000, č. 13, s. 5.

    HEVEŠIOVÁ, Jana: Radosť treba aj rozdávať. Spomienka na Jozefa Urbana. In: Knižná revue, roč. IX, 9. 6. 1999, č. 12, s. 12.

    TIMURA, Viktor: Náš tip – Jozef Urban: Snežienky & biblie. In: Knižná revue, roč. VI, 22. 5. 1996, č. 10, s. 1.

    PUCHALA, Vlado: Územie zázrakov (Jozef Urban – Ľubomír Guman: Dobrodružstvo vranky Danky). In: Knižná revue, roč. VI, 10. 4. 1996, č. 7, s. 5.

    JENČA, I. – URBAN, Jozef: Jozef Urban (Rozhovor). In: Knižná revue, roč. V, 26. 7. 1995, č. 13/14, s. 4.
    Zobraziť všetko

  • O autorovi

    Urban je básnik predovšetkým intelektu. Jeho emócie majú skôr podobu podchladených vášní (erotika, sex). Jozef Urban rovnako

    Urban je básnik predovšetkým intelektu. Jeho emócie majú skôr podobu podchladených vášní (erotika, sex). Jozef Urban rovnako cíti, že ním vytvorený portrét Doriana Urbana je mu už pritesný, ale obavy pred prehodnocovaním seba samého, pred opustením ulity sebapredstavy, ktorá úspešne žije v čitateľskej pospolitosti, skrátka, tento strach je silnejší. Bravúrne používanie viazaného verša, dobrovoľné navlečenie si oceľovej košele sonetového venca – to všetko je len analgetikum, dúhové dymové clony, ktoré majú zastrieť tento strach.

    Maroš Bančej

    Jozef Urban vstúpil do slovenskej poézie razantne: za básnický debut z r. 1985 dostal Kraskovu cenu. Razantne a zároveň paradoxne znel aj titul prvotiny: Malý zúrivý Robinson. Paradox zostal jeho pracovným nástrojom aj naďalej. V debute sa dvadsaťročný mladík lúči s farebným svetom detstva a vstupuje do sivej dospelosti... Urban poslednej básnickej knihy Snežienky a biblie ("symboly jari a viery", večne sa opakujúcej prírody a metafyziky kultúry) je už dospelým a všestranne vyspelým tridsiatnikom... Intelekt a racionalita vstúpili do Urbanovej poetiky. Nemá rád pološero, významovú rozplývavosť, tajomné zákutia, ktoré kamuflujú hĺbku. Je jasný a ostrý ako britva. Môže si to dovoliť, lebo prenikol dovnútra vecí, ktoré sa týkajú človeka. Je v tom skúsenosť i poznanie, oboje servírované presným a hutným jazykom, v ktorom sa darí irónii a sebairónii, sarkazmu i trochu hranej skepse, ale keď na to príde, i "opravdovosti" a napokon aj veľkému slovu.

    Vladimír Petrík

    Urban sa nebojí veľkých slov. Láska, Život či dokonca Pravda sú uňho neoddeliteľnou súčasťou prežívania každodenných vecí. Nielen medzi vznešeným a profánnym, ale aj medzi všade striehnucim gýčom a skutočným umením sa darí Urbanovi pôsobivo balansovať. Dôležité je, že tentoraz z tohto úzkeho koridoru, ktorý tvorí priestor lyrickej výpovede, ani raz nevybočí. Rovnováhu dokáže nájsť aj medzi súkromným, či – lepšie povedané – vnútorným a tým, čo tento vnútorný priestor ovplyvňuje – teda svetom osobných a spoločenských vzťahov...

    Peter Darovec

    Zobraziť všetko

  • Ocenenia

    Cena VÚB za esejistické dielo Utrpenie mladého poéta (1999)

  • Ukážka z tvorby

    1984 Nie som doma. V kaviarni U Michala zvrhávam režim. „Ráno som sa zobudil vedľa teploša,“ hovorím. „Ja som sa zobudil vedľa

    1984

    Nie som doma. V kaviarni U Michala zvrhávam režim.

    „Ráno som sa zobudil vedľa teploša,“ hovorím.

    „Ja som sa zobudil vedľa svojej ženy, a nerevem.“

    „Prestaňte. Chýba nám generačná platforma.“

    „Odskočím si zvrhnúť boľševika. Zatiaľ mi objednajte biele.“

    „Ráno som sa zobudil vedľa teploša,“ hovorím. „Mal modré ponožky.“

    „Prečo práve my musíme byť stratená generácia?“

    „Aby nás aspoň niekto hľadal.“

    „Myslel som si, že kondóm puká ako srdce. Kdeže, nič nepočuť.“

    „A počuť niečo, keď puká srdce?“

    „Opätky, dvere cudzích áut a zvony.“

    „Tam, near the vešiak, práchnivejú moje okovy.“

    „No a?“

    „No a nič. Zabudli v nich moje ruky.“

    „Dala mi kopačky a pierko. Roztrhlo mi vrecko.“

    „Načo si strkáš do vrecka kopačky? Ja tam nosím kľúče.“

    „Mne kľúče netreba. Potrebujem dvere.“

    „Včera som sa zobudil vedľa teploša, mameluci,“ hovorím.

    „Ľudia, ktorí ešte vládzu spať, si nič iné nezaslúžia.“

     

    1994

    Prečo vyzývať ženy, aby sa vyzliekali?

    Budete len tak sedieť a ona bude kmitať mihalnicami,

    akoby leštila sochu Slobody.

    „Teba baví žiť vedľa trate?“

    „To nehučí rušeň. To grgá revolúcia.“

    Ona je graffiti. Ona je namaľovaná na šedi.

    Nepíše texty a nechce do neba. „Nebo je iba pre členov.“

    Už nikdy nebudeš stáť na pódiu. Už sa nenaučíš hrať tenis.

    Vezmeš si krásne smutné dievča. To nie je zlé,

    keď básne stoja za starú belu. To iba prepriahajú

    slnko za čerstvé. Všetci sedíte v bare. Čakáte, kedy sa

    dostavník pohne ďalej. V ústrety krajine, ktorú ste

    komusi ukradli a nad ktorou bdie iný boh.

    Nikdy vás nebude mať radšej ako ten dnešný.

     

    VYDATÁ V PRAHE

    Vravela mi známa

    Že je z teba dáma

    V Prahe vydatá

    Tam sa strácajú dievčatá

    Zásadne tie lepšie

    Aj by som tam hneď šiel

    Ale čo s tým mám?

    Nie je dobré trápiť sa sám

    Z orlojov

    Sa svätých pár

    Len pozerá

    Ako robíš gesto

    Páni to je mesto!

    A nie zapadákov ako náš

    Blava je vraj diera

    Ja som nežné zviera

    Ktoré zároveň

    Ani nespozná úroveň

    Tak sa zdá že krása

    Z Prahy nevracia sa

    Len ti pre radosť

    Pošle na fotkách Karlov most

    Z orlojov...

    Vravela mi známa

    Že je z teba dáma

    V Prahe vydatá

    Tam sa strácajú dievčatá

    Tým to myslím hasne

    Želám všetko krásne

    Nech už si či nie

    Hudba týchto miest vo mne znie

     

    MOŽNO SA TI ZDÁ

    Možno sa ti zdá

    Že nie som tým čím som

    Že sa iba hrám

    A verím prázdnym snom

    Ale život nebeží tak ako práve chceme

    Celkom iným ľuďom dá

    Čo uberá nám dvom

    Možno sa ti zdá

    Že nie som práve typ

    Ktorý ozvučí

    Aj nemé ústa rýb

    Ale kdesi vnútri mám

    Aj básne tých čo žili

    Život plný úspechov

    A tápaní a chýb

    Možno sa ti zdá

    Aj láska únavná

    Možno sa ti zdá

    Že ráno býva tma

    Tak sa zabaľ do perín

    A hádaj s kým si doma

    Kto je trochu váhavý

    A šťastný že ťa má

    Čaká nás

    Toľko slov toľko fráz

    Kým si pár z nás raz nájde priestor

    Svoju tvár a správne miesto

     

    PREDSTAVTE SI

                    (Johnovi Lennonovi)

    Predstavte si

    že by človek mohol byť slávny

    a z očí by mu netrčal

    strach

    Predstavte si

    že neexistuje

    Dallas

    Rím

    New York

    Belfast

    Predstavte si

    že naša energia

    pulzuje v gitarách

    celí šťastní hromžíme

    na decibely

    a vymieňame revolvery

    za Double Fantasy

    za tehly

    za superfosfát

    za reaktory

    Predstavte si

    že by ste mohli žiť

    aj keď nedáte

    autogram

    predstavte si

    kabriolety

    namiesto nepriestrelných rolls-royceov

    snežienky namiesto obesencov

    Predstavte si

    že vkĺznete do zrkadla

    bez jaziev

    s oboma očami

    ako ľudia

    Predstavte si

    že môžete pokojne čakať

    na stanici

    a pod nohami vám netiká

    smrť

    predstavte si

    že priamky leteckých ciest

    sa nelámu

    predstavte si

    to ticho v bankách

    Predstavte si

    že vám John vraví

    Imagine

    a táto báseň

    že vôbec neexistuje

     

    VODA ČO MA DRŽÍ NAD VODOU

    Keby bolo niečo

    Čo sa ti dá zniesť

    Okrem neba nado mnou a miliónov hviezd

    Tak by som to zniesol

    Vždy znova a rád

    K tvojim nohám dobré veci ako vodopád

    Keby som mal kráčať

    Sám a zranený

    Šiel by som až tam kde tvoja duša pramení

    Keby som ten prameň

    Našiel náhodou

    Bola by to voda čo ma drží nad vodou

    Môžeš zabudnúť

    Stačí kým tu si

    Iba ďalej buď

    Nič viac nemusíš

    Chcem sa z teba napiť

    Šaty odhoď preč

    Čo má byť sa stane

    Tak cez moje dlane

    Ako čistý prameň teč

    Ak ťa ešte trápi

    Smútok z rozchodov

    Ono sa to poddá

    Ty si predsa voda

    Čo ma drží nad vodou

    Zobraziť všetko

 

Obálka slniečka september 2013  




Copyright © 2003 – 2019 Literárne informačné centrum. Všetky práva vyhradené. Dizajn a programovanie core4.sk