Foto Peter Procházka
Foto Peter Procházka



Obrázky kníh


Žiť svoju báseň - 2018
Žiť svoju báseň - 2018



  • Životopis autora

    Ján ŠTRASSER sa narodil 25. februára 1946 v Košiciach. V roku 1969 absolvoval odbor slovenčina – ruština na Filozofickej fakulte Univerzity

    Ján ŠTRASSER sa narodil 25. februára 1946 v Košiciach. V roku 1969 absolvoval odbor slovenčina – ruština na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1969 – 1971 bol redaktorom časopisu Mladá tvorba, neskôr divadelným dramaturgom Poetickej scény (1972 – 1977), Vojenského umeleckého súboru a Štúdia S (1977 – 1987). V rokoch 1987 – 1990 pôsobil ako redaktor a do roku 1993 ako šéfredaktor Slovenských pohľadov. V rokoch 1993 – 1997 pôsobil v slobodnom povolaní, v rokoch 1997 – 2004 pracoval ako redaktor týždenníka Domino fórum. V súčasnosti opäť pôsobí v slobodnom povolaní. Žije v Bratislave.

    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

    • Haiku, haiečku, haiku zelený. Sedemnásťslabičná antológia (1.vydanie2011)
    • Odriekanie (1968)
    • Cyrano z predmestia (1979, texty piesní)
    • Dievča z jazera (1979, texty piesní)
    • Tri muzikály (1979, texty piesní)
    • Podmet (1980)
    • Denne (1981)
    • Neberte nám princeznú (1981, texty piesní)
    • Toto leto doma (1981, texty piesní)
    • Guľôčky (1982, texty piesní)
    • Priamy prenos (1986)
    • Aperitív na modrej planéte (1988, antológia siedmich básnikov: Feldek, Buzássy, Štrasser, Strážay, Moravčík, Šípoš, Kolenič)
    • Niekto ako ja (1988, texty piesní)
    • Pančuchové blues (1989, texty piesní)
    • Práca na ceste (1989)
    • Myš dobrej nádeje (1992)
    • Ples núl (1993, texty piesní z Večerov M. Markoviča)
    • Babky demokratky (1994, texty piesní z Večerov M. Markoviča)
    • Očné pozadie (1999)
    • Dvojhra (2000, s M. Markovičom)
    • Stala sa nám láska (2003, 1.vydanie)
    • Staré železo (2007, 1.vydanie)
    • Hahaiku (2008)
    • Slávne texty slávnych piesní (2008, kniha + CD)
    • (2015, 1.vydanie)

    Pre deti a mládež

    • Trúbi auto za nami (1986)
    • Pláva loďka po vode (1989, spolu s M. Lehotskou)

    Literárna veda

    Rozhlasová tvorba

    • Šesť žien Henricha Kráľa (1977, rozhlasová dráma)

    Publicistika

    Editorská činnosť

    • Krik a ticho storočia (1999, antológia)

    Iné

    Prekladateľská činnosť

    • Šiškin, M.: Listovník (2013)
  • Charakteristika tvorby

    S menom J. Štrassera sa spájajú pestré aktivity básnika, textára, publicistu a prekladateľa. Začínal ako nádejný literárny
    S menom J. Štrassera sa spájajú pestré aktivity básnika, textára, publicistu a prekladateľa. Začínal ako nádejný literárny kritik básnickej generácie, ktorá sčasti polemizovala s exkluzívnou poetikou skupiny „konkretistov“. Paradoxne, jeho debut Odriekanie v mnohom nasleduje vzor „konkretistickej“, zložito šifrovanej obraznosti. V normalizačných sedemdesiatych rokoch sa pripojil k autorom, ktorí knižne nepublikovali a preorientovali sa na slobodnejšiu tvorbu piesňových textov. Druhá básnická kniha Podmet je zlomová. Štrasser pochopil, že jeho sila nespočíva v imaginácii a našiel sa vo vtipno-smutnom postrehu a v „ostro rezaných lyrických aforizmoch“ (A. Bagin). Vystupuje v nej subjekt s jazvami z medziľudských vzťahov. V spontánne napísanej zbierke Denne vynikajú ľúbostné epizódy so sviežo načrtnutými interiérovými detailmi, ktoré dotvárajú spolunažívanie muža so ženou. Od nahliadnutia do celkom všednej situácie básnik dospieva k prekvapivému myšlienkovému uzáveru alebo dvojzmyselnej pointe. Počnúc Priamym prenosom nás autor zahŕňa množstvom tzv. banálnych rodinných konfliktov, ktoré však v skutočnosti pre nikoho banálnymi nie sú, lebo najviac zasahujú život. Sledovanie televízie môže viesť k hádke a dokonca spôsobiť pocit neslobody, keď si jeden z partnerov nemôže prepnúť na svoj obľúbený program. To nie je hyperbola. Fantóm masmédií spôsobuje znecitlivenie – povedané s W. Welschom, „anestetiku“, lebo ľudia preorientovávajú svoj záujem na to, čo im servírujú televízne programy. Na druhej strane sa tým zvyšuje precitlivenosť, až podráždenosť v kontaktoch medzi najbližšími. Básnik obhajuje nahé vnútro človeka, ktoré sa ocitá pod náporom prudko sa rozvíjajúcich informačných technológií. Sympatiu prejavuje jednoduchým všedným veciam, ktoré cítia, bránia sa nátlaku a sú tichými spoločníkmi ľudí. Hoci Štrasser uznáva úlohu myšlienky pri tvorbe, polemizuje s tvrdým racionalizmom ako so životným postojom. Špeciálne v zbierke Práca na ceste autor nechce byť rimbaudovsko-surealistický mág, ani parnasistický stvoriteľ. Zobrazený básnik sa predstavuje v podobe obyčajného muža. Písanie chápe ako každodennú prácu, čo podáva so skrytou iróniou voči pozícii básnika – barda, ktorý patrí k elite národa. Upozorňuje na to, ako sa reprezentatívny, ale málo čítaný klasik Hviezdoslav dostáva na desaťkorunovú bankovku, vďaka čomu bude konečne „patriť svojmu ľudu“. Štrasserova satirická a pritom nanajvýš osobná výpoveď vyniká sebairóniou takmer malého človeka, trochu nepraktického v príliš reálnom a niekedy až deziluzívnom svete. Vďaka svojej mnohostrannosti J. Štrasser predstavuje osobitý typ intuitívneho a zároveň zručného básnika, ovládajúceho vysoké i nízke žánre básnenia. Možno ho považovať za vzdialenú obdobu osvietenského klasicistu B. Tablica, ktorý popri vznešenej anakreontskej lyrike písal krikľavé balady do knižiek ľudového čítania. Štrasser zreteľne reflektuje zmenu štatútu umelca, básnika, profesionála pracujúceho so slovom. Nezdôrazňuje básnickú výlučnosť, ale partnerskú spolupatričnosť. Vďaka jeho satirickým veršom spievaným na Večeroch M. Markoviča sa táto talkshow prepracovala medzi najsledovanejšie televízne relácie na Slovensku 90. rokov. J. Štrasser vytvára novú podobu občianskej angažovanosti, ktorá sa napĺňa v prvom rade ľudskou slušnosťou, a to bez rétorickej agitácie a vypätých gest. Naopak, pocity sa tu vyjadrujú tlmene a výraz dospieva k ľahšej zrozumiteľnosti. Básnikovi sa darí spontánne prekonávať zašifrovanejšiu postsymbolistickú a avantgardnú básnickú polohu, a tak nepriamo oslovovať čitateľov ako partnerov. Jeho fragmentárny výraz sa vyžíva v dôvtipnom adaptovaní publicistického a vecného štýlu, takže séria zbierok 80. a 90. rokov má podobu zápiskov pri putovaní životnou cestou. Z prevládajúceho civilného tónu, t. j. z tematiky každodennosti a rekvizít vecneného mestského štýlu zdanlivo vybočuje rôznorodá zbierka Myš dobrej nádeje. Dodatočne zverejňuje dávnejšie sformulované alegórie na politické násilie po roku 1968. V básnickej knižke Očné pozadie sa potvrdzuje, že autor tvorí zo slov, nie z inšpirácie. Vedie ho to k úsiliu zbaviť sa nadbytočného balastu maximálne stručnou japonskou formou haiku. Aj v nej si zachováva chlapčenskú energiu, ale aj zrelú skepsu, politickú priebojnosť, sarkazmus, hravosť i vážnosť. Zdanlivý cynizmus v jeho tvorbe vždy zastiera sklon k sentimentu. Okrem toho pokračuje vo svojom skicovaní obrazu semiotizovaného sveta, v ktorom stále nové a nové znaky vytláčajú priame dotyky. Tvrdí, že namiesto ľudí začínajú medzi sebou komunikovať ich telefónne odkazovače, a tým ironizuje sentimentálne vyznanie: „ach, / ako neodvolateľne / sme na seba odkázaní“. V literatúre 80. rokov 20. storočia sa pod vplyvom vtedajších spoločensko-kultúrnych pomerov dostávala do popredia problematika životného prostredia. Avšak v súvislosti so Štrasserom možno dokonca hovoriť aj o ekológii vnútra vydobýjaním ľudskej cti za nepriaznivých podmienok. Oboma ekologickými rozmermi – kladením otázky globálneho zničenia civilizácie a zároveň vnútornou očistou sa autor spríbuzňuje s imaginatívnejšími básnickými súputníkmi I. Štrpkom a I. Laučíkom. Individuálne životné udalosti je J. Štrasser schopný priblížiť tak, že sa s nimi prakticky každý dokáže stotožniť. Toto umenie z neho robí jedného z najšpecifickejších súčasných slovenských básnikov, ktorý svoj skrytý apel na tolerantný postoj človeka k človeku uskutočňuje bez akéhokoľvek moralizovania.
    Andrea Bokníková
    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Knižne: Ü berlastet (po nemecky, 1991) Časopisecky: Overkert. Musene (po nórsky, časopis Ergo č. 22, 1991), The Hour of Misrepresentation. Between Us. By The Way (po

    Knižne: Überlastet (po nemecky, 1991)

    Časopisecky: Overkert. Musene (po nórsky, časopis Ergo č. 22, 1991), The Hour of Misrepresentation. Between Us. By The Way (po anglicky, Oxford Magazine, 1993), Anlage. Die Mäuse (Neue Literatur, č. 4, 1993), Herbsthaiku. Winterhaiku (po nemecky, Podium 88, 1993)

    V zborníkoch a antológiách: Aus der Slowakei. Lyrik und Grafik (po nemecky, 1990), Stemmer. 18 slovakiske digtere (po dánsky, 1990), Vasspiran. Nitida slovakisk poesi i urval (po švédsky, 1992), Not Waiting for Miracles, Seventeen Contemporary Slovak Poets (po anglicky, 1993), Blauer Berg mit Hölte. Slovakische Dichter des 20. Jahrhunderts (po nemecky, 1994), Lex jeux charmants de l´aristocratie, Anthologie de la poésie slovaque contemporaine (po francúzsky, 1996), Weisse nächte mit Hahn. Eine Anthologie der slowakischen Poesie des 20. Jashrhunderts (po nemecky, 1996)

    Zobraziť všetko
  • Literárna tvorba - preklad

    B. Brecht: Ranná reč k stromu (z nemčiny 1972), Dlaň zeme (spolu s J. Turanom, z ruštiny 1977), B. Brecht: V znamení korytnačky (z nemčiny 1983), K.

    B. Brecht: Ranná reč k stromu (z nemčiny 1972), Dlaň zeme (spolu s J. Turanom, z ruštiny 1977), B. Brecht: V znamení korytnačky (z nemčiny 1983), K. Kraus: Posledné dni ľudstva (z nemčiny 1987), Krik a ticho storočia (spolu s P. Zajacom, z nemčiny 1999), J. Poľakov: Kozľa v mlieku (z ruštiny 2007), V. Aksionov: Moskva-kva-kva (2008), Ľ. Ulická: Daniel Stein, tlmočník (z ruštiny 2009), I. A. Krylov: Sviňa a iné bájky (z ruštiny 2011)

    Okrem toho Štrasser preložil tvorbu ďalších významných predstaviteľov svetovej literatúry, akými sú M. J. Lermontov, V. Tokarevová, V. Chlebnikov, G. Eich, V. Arro, I. Bachmann, K. Köttner-Benigniová, V. Burič, V. Dozorcev, J. A. Brodskij, N. V. Gogoľ, I. A. Krylov, O. E. Mandeľštam, H. Müller, B. L. Pasternak, A. I. Pristavkin, A. S. Puškin.

    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    JUHÁSOVÁ, Jana: Medzi schémou a inováciou (Pokus o typológiu žánrových tendencií). In: Litikon , roč. 3, 2018, č. 2, s. 72 –

    JUHÁSOVÁ, Jana: Medzi schémou a inováciou (Pokus o typológiu žánrových tendencií). In: Litikon, roč. 3, 2018, č. 2, s. 72 – 73.

    ELIÁŠ, Anton: Štyri slovenské preklady Puškinovho Eugena Onegina. In: Litikon, roč. 3, 2018, č. 2, s. 40 – 59.

    HAJKO, Dalimír: Ján Štrasser: Osem vytrvalých (Recenzia). In: Romboid, roč. LIII, 2018, č. 3 – 4, s. 129 – 131.

    POSPÍŠIL, Ivo: Knihy mesiaca: Ján Štrasser: Osem vytrvalých. Rozhovory s knižnými vydavateľmi na Slovensku. In: Romboid, roč. LIII, 2018, č. 5 – 6, s. 154 – 156.

    LIC: Ján Štrasser: Osem vytrvalých. (16. 8. 2017)
    https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/438404-jan-strasser-osem-vytrvalych/

    ANDREJČÁKOVÁ, Eva: Cenu Dominika Tatarku získali knihy o slovenských politikoch (Alexander Balogh a Ján Štrasser písali o ľuďoch, ktorí si udržali morálnu integritu). In: Sme, roč. 25, 15. 3. 2017, č. 62, s. 14.

    JUŠČÁK, Peter: Laudácia na knihu rozhovorov Jána Štrassera s prozaičkou Altou Vášovou. (Ceny AOSS 2016). In: Romboid, roč. LII, február 2017, č. 1 – 2, s. 172 – 173.
    Laudácia je dostupná na:http://www.slovakwriters.com/ocenenia/rok-2014/laudacia/


    GAVURA, Ján: Rozhovor so spisovateľom Jánom Štrasserom. In: Vertigo, 2016, č. 1, s. 10 – 13.

    ŠAH: Ján Štrasser – 70. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 132, 2016, č. 2, s. 159.

    KVASNIČKA, Matúš: Za oponou prvej dámy. (Knihy týždňa). Emília Vášáryová: Pr(a)vá dáma. Rozhovory s JánomStrasserom. In: Pravda-Víkend, roč. XXV, 27. – 28. 6. 2015, č. 147, s. 34.

    bj: Ján Štrasser: Sledoslov. In: Pravda, 22. 10. 2015
    https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/371181-jan-strasser-sledoslov/

    bj: Ján Štrasser: Zavadzajme tu! In: Pravda, 19. 5. 2015.
    http://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/355527-jan-strasser-zavadzajme-tu/

    POSPÍŠIL, Ivo (preklad z češtiny): Ján Štrasser: Byť svoj. Rozhovory s Jánom Buzássym.  In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 130, 2014, č. 12, s. 152.

    -eť-: Štrasserov a Kňažkov koridor alebo Šiesta štrasserovka na scéne. In: Knižná revue, roč. XX, 27. 10. 2010, č. 22, s.  2.

    SZABÓ, Ivan: Literatúra faktu žije aj bez regálov (Slovenská literatúra faktu 2009). In: Knižná revue – príloha, roč. XX, 7. 7. 2010, č. 14 – 15, s. XXXI – XXXII.

    ŤAPAJOVÁ, Elena – ŠTRASSER, Ján: Cítiť a ctiť silu slova (Rozhovor). In: Knižná revue, roč. XX, 3. 2. 2010, č. 3, s. 12.

    PASSIA, Radoslav – TARANENKOVÁ, Ivana: Rozhovor so spisovateľom Jánom Štrasserom. In: Romboid, roč. XLV, 2010, č. 5 – 6, s. 6 – 14.

    ŠTRASSER, Ján – CHUDÍK, Ladislav: Žijem nadstavený čas. Ladislav Chudík Rozhovory s Jánom Štrasserom. (Rozhovor s L. Chudíkom). In: Knižná revue, roč. XIX, 14. 10. 2009, č. 21, s. 4.

    Autor neuved.: Slovenský knižný rok 2008 (Cena Jána Hollého za preklad prózy). In: Knižná revue – príloha,  roč. XIX, 5. 8. 2009, č. 16 – 17, s. IV.

    ŠRANK, J.: Štrasser, s. r. o. (Ján Štrasser: Staré železo). In: RAK, 14, 2009, č. 4.

    ŤAPAJOVÁ, Elena: Ladislav Chudík – Ján Štrasser: Žijem nadstavený čas. In: Knižná revue, 19, 11. 11. 2009, č. 23, s. 11.

    SZABÓ, Ivan: Rôznorodé témy, rozdielna kvalita (Slovenská literatúra faktu 2008) . In: Knižná revue – príloha, roč. XIX, 8. 7. 2009, č. 14 – 15, s. XXXIII – XXXIV.

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

    ŤAPAJOVÁ, Elena: Kamil Peteraj – Ján Štrasser: Aby to fungovalo. Rozhovory s Jánom Štrasserom. In: Knižná revue, roč. XVIII, 19. 11. 2008, č. 24, s. 11.

    ŤAPAJOVÁ, Elena: Do tretice všetko dobré (Marián Labuda – Ján Štrasser: Herec je vždy na očiach). In: Knižná revue, roč. XVIII, 16. 1. 2008, č. 2, s. 5.

    ŠTRASSER, Ján – JANOVIC, Tomáš: Viem narábať so slovom, ale rozhodne nie s kladivom (Z knihy rozhovorov Jána Štrassera s jubilujúcim Tomášom Janovicom). In: Knižná revue, roč. XVII, 9. 5. 2007, č. 10, s. 12.

    BRÜCK, Miroslav: Irónia ako možná odpoveď (Ján Štrasser: Staré železo). In: Knižná revue, roč. XVII, 4. 7. 2007, č. 14 – 15, s. 5.

    MARČOK, V. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III (2., rozš. vydanie). Bratislava: LIC 2006.

    ROŽŇOVÁ, Jitka – ŠTRASSER, Ján: Vychutnávam si prácu, ktorú práve robím... (Rozhovor). In: Knižná revue, roč. XVI, 26. 4. 2006, č. 9, s. 12.

    ŠAH: Ján Štrasser – 60 (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 122, 2006, č. 2, s. 158.

    ZELINSKÝ, M.: Ján Štrasser. In: Mikula, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV 2005.

    SVETOŇ, Ľuboš: Výčiny pred súdom (Ján Štrasser: Kráľ je polonahý). In: Knižná revue, 10.11. 2004, č. 23, s. 5.

    MATEJOV, Radoslav: Presné strely (Ján Štrasser: Stala sa nám láska). In: Knižná revue, roč. XIII, 11. 6. 2003, č. 12, s. 5.

    ŠTRPKA, I. – ŠTRASSER, J.: Tá veta platí! (Rozhovor). In: Romboid, 38, 2003, č. 3.

    NÉMETHOV, Miriam: Nové oblečenie z Ikaru. (Recenzia). In: RAK, roč. VIII., 2003, č. 10, s. 54.

    GREGOROVÁ, A. – ŠTRASSER, J.: Umelec nemá zvláštne kompetencie (Rozhovor). In: Kultúrny život, 3, 2002, č. 11.

    ŠAH: Ján Štrasser. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV + 117, 2001, č. 2, s. 158.

    BÍLIK, René: Nepríjemná kniha (Ján Štrasser: Dvojhlavá karta). In: OS, 2000, č. 6.

    REBRO, Derek: Krívajúce básne. Ján Štrasser: Očné pozadie. (Recenzia). In: Romboid, roč. XXXV, 2000, č. 1, s. 76 – 77.

    HAJKO, Dalimír: Krkolomné kolotoče poézie II. 2. Roky nádeje, roky poézie. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 115, 1999, č. 2, s. 85 – 101.

    KRČMÉRYOVÁ, E.: Na pozadí sveta (Ján Štrasser: Očné pozadie). In: RAK, 4, 1999, č. 6.

    ČERTÍK, J.: Nula z Archy (Ján Štrasser: Ples núl). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 111, 1995, č. 2.

    PETRÍK, J.: Satira z obrazovky (Ján Štrasser: Ples núl). In: Knižná revue, roč. IV. + 110, 1994, č. 17.

    BAJUSOVÁ, Z.: O myšiach a básnikoch (Ján Štrasser: Myš dobrej nádeje). In: Slovenské pohľady, 108, 1992, č. 9.

    SOLOTRUK, M. – DAROVEC, P.: Kde niet otázok... (Ján Štrasser: Myš dobrej nádeje). In: Kultúrny život, 26, 1992, č. 21.

    PETRÍK, J.: Na ceste sa pracuje (Ján Štrasser: Práca na ceste). In: Dotyky, 2, 1990, č. 1.

    BŽOCH, J.: Poézia myšlienkovej kultúry (Ján Štrasser: Práca na ceste). In: Literárny týždenník, 2, 1989, č. 32.

    HAJKO, D. – ŠTRASSER, J.: Demokratizovať a kultivovať duchovné hodnoty (Rozhovor). In: Romboid, 24, 1989, č. 1.

    NOGE, J.: Práca na básni (Ján Štrasser: Práca na ceste). In: Romboid, 24, 1989, č. 11.

    PODRACKÁ, D. – ŠTRASSER, J.: Riziko môže byť produktívne (Rozhovor). In: Literárny týždenník, 2, 1989, č. 19.

    ŠMATLÁK, S.: Správa o Štrasserovi (Ján Štrasser: Práca na ceste). In: Slovenské pohľady, 105, 1989, č. 11.

    TURAN, J.: Básnik mestskej senzibility (Ján Štrasser: Práca na ceste). In: Literárny týždenník, 2, 1989, č. 32.

    ŠTEVČEK, P.: Poézia moderného civilizmu (Ján Štrasser: Priamy prenos). In: Slovenské pohľady, 103, 1987, č. 6.

    HOCHEL, B.: Ján Štrasser: Priamy prenos. In: Romboid, 21, 1986, č. 7.

    MARČOK, V.: Zápas o dôstojnosť súkromia a každodennosti (Ján Štrasser: Priamy prenos). In: Romboid, 21, 1986, č. 11.

    DEMOVIČ, I.: Jazykom každodenného života (Ján Štrasser: Denne). In: Nové slovo, 24, 1982, č. 4.

    HAJKO, D.: Ján Štrasser: Denne. In: Slovenské pohľady, 97, 1981, č. 10.

    ŠTEVČEK, P.: Dobro racionality (Ján Štrasser: Denne). In: Romboid, 16, 1981, č. 10.

    ČERTÍK, J.: O večnosti a okamihoch Jána Štrassera (Ján Štrasser: Podmet). In: Romboid, 15, 1980, č. 9.

    HVIŠČ, J.: Ján Štrasser: Podmet. In: Slovenské pohľady, 96, 1980, č. 11.

    BAGIN, A.: Odvrátená tvár. In: Mladá tvorba, 1969, č. 1.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    K analýze problémovej situácie subjektu významne prispel svojím k aforistickému komentovaniu tendujúcim spôsobom aj Ján

    K analýze problémovej situácie subjektu významne prispel svojím k aforistickému komentovaniu tendujúcim spôsobom aj Ján Štrasser. Najprv analyticky chladnou knihou Podmet a ďalej knihami Denne, Priamy prenos a Práca na ceste, v ktorých hlbšie načiera do zážitkových fondov rodinného spolužitia, zdolávania bežných životných starostí aj prežívania existenciálnych situácií, čím sa jeho poézia viac otvorila čitateľovi. Za to a za civilne nepatetické stvárnenie svojho „denného zápasu o životný optimizmus“ si získal uznanie aj od humanistickejšie zameraného krídla dobovej kritiky (P. Plutko, S. Šmatlák).

    Viliam Marčok

    Štrasser nikdy nič nekomentuje, nehodnotí, iba konštatuje. Čaro a účinok jeho básne je v tom, že javy presne pomenúva, zaznamenáva ich v holej fakticite a priraďuje k sebe podľa princípu podobnosti, odlišnosti, kontrastu a podobne, pričom si nezriedka poslúži posunutým významom slova alebo slovných spojení, homonymami a synonymami, frazeologizmami, idiomami alebo vulgarizmami či tzv. obrátenou logikou. Jeho básnická metóda vylučuje akýkoľvek druh ornamentu, poetizácie a estetizácie, ale aj sentimentalizácie a emocionalizácie, čo stojí za zmienku preto, lebo si nevyberá veľké témy, berie veci zo života tak, ako sa v ňom bežne vyskytujú (sťahovanie z bytu do bytu, používanie spreja, zdravotná prechádzka a podobne), a takto ich aj podáva, spoliehajúc sa na nový poriadok, ktorý týmto veciam v básni určil.

    Jozef Bžoch

    Štrasserova poézia sa dotýka skôr pevného, aj keď zradného povrchu zeme ako jej nebeských odleskov. Naplno si uvedomuje, že „už hviezda nepadá do nočnej aleje“. Aj po všetkých životných skúsenostiach sa odmieta brať vážne, jeho silnou devízou je znepokojujúca sebairónia, irónia, na mnohých miestach ústiaca až do čierneho humoru. Jeho poézia to však unesie, lebo vychádza z pozícií civilnej ľahkosti a samozrejmosti. Paralelne s ironickou líniou si vychutnáva žonglérsku hru so slovom, so všetkými jej odtieňmi a zvukovými nuansami. Z tohto aspektu jeho texty dostávajú hlboký rozmer sebareflexie a vnímavosti. Štrasser má ďaleko od lyrickej naivity a ľahkovážneho predstierania dokonalého stavu sveta a ľudského spolunažívania. Potom logicky nepodlieha ilúziám, sentimentalite a už vôbec nie sebaľútosti. Cez ostré videnie súčasnosti akoby len mimochodom glosoval jej nahromadenú kontroverznosť. (...) Na relatívne malej ploche vie navodiť presvedčivú a obnažujúcu momentku s otvorenou takmer až mrazivou pointou (ako v básni S Francúzkou v anglickom parku zo zbierky Staré železo).

    Miroslav Brück 

    Štrasser je básnik sršiaci humorom a vtipom, invenčnými aforistickými nápadmi, citlivými postrehmi a analýzami súčasnej reality, ktorý čitateľa vždy rád „zaskočí“ esteticky účinnou a prekvapivou básnickou pointou. U Štrassera sa životné situácie rutinizujú, zbavujú sa priameho, bezprostredného súvisu so základnými životnými pocitmi. Pravdaže, je to zámerná, vedomá rutinizácia (veci, ktoré človeka hlboko zasiahnu, podáva autor ako čosi bežné). To, čo by sa malo stať hlavným predmetom lyrickej meditácie, sa stáva záležitosťou nejakej jednoduchej evidencie, civilného „diania i podania“. Ide tu však o štylistický „grif“, v čom možno spočíva aj tajomstvo Štrasserovho civilného tónu, ktorým chce upozorniť práve na to, že v skutočnosti nejde vlastne o bežné civilné situácie, ale o čosi, za čím je vážna krízová situácia človeka, spoločnosti alebo sproblematizovania hodnôt.

    Eva Jenčíková

    Štylistická prispôsobivosť umožňuje Jánovi Štrasserovi zručne reagovať na najrôznejšie vonkajšie výzvy či podnety, ako to potvrdzuje jeho glosátorská aktivita, textárska kariéra, prekladateľská práca, ako aj časť poézie (občiansky angažovaná tvorba z 80. aj 90. rokov). Aj jeho účasť na literárnom vývine, keď rozpracúva inovácie tzv. paradigmatických autorov, povedané s. T. S. Kuhnom, túto dispozíciu potvrdzuje. Nehovoriac o tom, že aj Štrasserova básnická metóda domýšľania významových ponúk výpovedí, ktoré sú k dispozícii, dosvedčuje, že písanie je preňho riešením úloh, zadaní.

    Jaroslav Šrank

    Piesňové texty Jána Štrassera majú taký rozptyl, až sa ponúka otázka, čo ich vlastne spája. Štrasser píše alebo písal texty pre stredný prúd populárnej hudby, vojenské a detské piesne, piesne pre dychovku, zbory, divadelné a kabaretné piesne, džezové piesne, a iste aj iné a ďalšie. Viditeľným momentom, ktorý ich spája, je profesionalita. Takýto život majú aj mnohé Štrasserove piesňové texty. Jednako z nich možno vyčleniť dve oblasti, v ktorých prekračujú vlastný tieň. Jednou je básnická tvorba, ktorej súčasťou je pieseň ako svojprávny lyrický žáner, druhou divadelná, a v jej rámci muzikálová pieseň. Štrasserove básne sú donkichotiádami každodennosti, v ktorých sa za trampotami Sancha Panzu vynára obrys Dona Quijota, za občianskym životom manželiek, mileniek a matiek zákmit Dulciney, za každodennými starosťami s deťmi obzor rozprávkovej túžby po následníkoch – ak aj nie trónu, tak aspoň slušnosti, taktu, náklonnosti a priazne. V tomto zmysle sú mnohé Štrasserove piesňové texty zároveň básňami a mnohé básne zároveň piesňami. Sú piesňami civilného, občianskeho človeka s civilným, občianskym životom, ktorý treba len „poliať, a on sa zazelená“. No to, čo tohto človeka a tento život vyzdvihuje z podenkovosti a zameniteľnosti, je jeho vlastná sebareflexia.

    Peter Zajac

    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Cena Ivana Kraska za básnický debut roka Odriekanie (1968) Cena vydavateľstva Smena za poéziu Odriekanie (1968) Cena Jána Hollého za

    Cena Ivana Kraska za básnický debut roka Odriekanie (1968)

    Cena vydavateľstva Smena za poéziu Odriekanie (1968)

    Cena Jána Hollého za preklad diela Karla Krausa Posledné dni ľudstva (1987, spolu s P. Zajacom)

    Cena Zory Jesenskej za preklad antológie nemeckého básnického expresionizmu Krik a ticho storočia (1999, spolu s P. Zajacom)

    Cena Jána Hollého za preklad Puškinovho Eugena Onegina (2002)

    Ruská štátna Puškinova cena za preklad Eugena Onegina (2004)

    Prémia Ceny Jána Hollého za rok 2007 za preklad Jurij Poľakov: Kozľa v mlieku

    Cena Jána Hollého za umelecký preklad prózy – za preklad románu Vasilija Aksionova Moskva-kva-kva (2009)

    Cena Jána Hollého za umelecký preklad umeleckej prózy za ro 2012 za preklad diela Ľudmily Ulickej Zelený stan

    Cena (Literárneho fondu) Jána Hollého za preklad umeleckej prózy za rok 2014 za preklad diela Vladimíra Sorokina Telúrsko

    Cena AOSS 2016 (Obec spisovateľov Slovenska) za knihu rozhovorov s Altou Vášovou Sledoslov (2015)

    Cena Dominika Tatarku za rok 2016 za knihy František Miloško – Rozhovory o dobe a ľuďoch

    Prémia Ceny Jána Hollého 2017 za preklad diela Marina Stepnovová: Bezbožná ulička

     

    Zobraziť všetko
  • Rozhovory

 

Obálka slniečka september 2013