• Životopis autora

    Andrej Hnát sa narodil 26.10.1956 vo Vyšnej Radvani (teraz Radvaň nad Laborcom). Po skončení základnej školy v obci študoval na Gymnáziu
    Andrej Hnát sa narodil 26.10.1956 vo Vyšnej Radvani (teraz Radvaň nad Laborcom). Po skončení základnej školy v obci študoval na Gymnáziu v Medzilaborciach a v Banskej Štiavnici. Absolvoval Ukrajinskú poľnohospodársku akadémiu v Kyjeve odbor ochrana rastlín. Od skončenia štúdia (1980) pracuje ako výskumný pracovník vo  Výskumnom ústave agroekológie v Michalovciach, žil v Humennom, Michalovciach a od roku 1986 v Trebišove. Okrem poézie sa venuje regionálnej histórii, národopisu a publicistike. . Prekladá z/do ruštiny a ukrajinčiny.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

    Literatúra faktu

    • Laborecko (Dejiny – príroda – hospodárstvo – kultúra – osobnosti) (1999)
    • Radvaň nad Laborcom 1379 - 1999. Pamätnica obce. (2000)
    • Verejné cintoríny v Radvani nad Laborcom (prepis náhrobných nápisov) (2007)

    Odborná literatúra

    • Krátky rusínsky slovník (2003)
  • Monografie a štúdie o autorovi

    ŠAH: Andrej Hnát – 60. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady , roč. IV. + 132, 2016, č. 10, s. 160. 50 tvorčich rokiv Andrija Hnata, radvaňskoho rodaka
    ŠAH: Andrej Hnát – 60. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 132, 2016, č. 10, s. 160.

    50 tvorčich rokiv Andrija Hnata, radvaňskoho rodaka (Našy osobnosty). In: Info Rusyn, roč. 13, č.20 (2016), s. 9.

     
    FRANKO, M.: Slovník, akých je u nás málo. Recenzia stredoškolského profesora a jazykovedca Michala Franka. In: Pod Vihorlatom, roč. 15, č. 13, 26. 3. 2012, s. 5.
     
    Interesna a može i potrebna knyžočka. In: Info Rusyn, roč. 4, č.12 (2007), december 2007, s.12.
     
    MADÁR, J.: Žijú básnici dvakrát? V poézii sa skrýva to najkrajšie – samotný život. In: Extra  Zemplín, roč.9 (43), č.14(2002), 9. 4. 2002, s. 2.

    MADÁR, J.: Život treba prosto žiť (...Dvaja básnici, každý je iný). In: Extra Zemplín, roč.9 (43), č. 1, 8. 1. 2002, s. 2.
     
    Žije a tvorí u nás. In: Slovo Zemplína, roč. 42, č. 7, 13. 2. 2001, s. 6.

    SABANOVÁ, J. (zost.): Ing. Andrej Hnát. Výberová bibliografia. Trebišov: Zemplínska knižnica Trebišov, 2000.

    MATEJOV, R.: Mlčanie a túžba. Andrej Hnát. Nehodiace sa škrtni. In: Slovenské pohľady, č. 3, 1998.

    MADÁR, J.: Poézia musí zaujať čitateľa. Náš rozhovor s ... básnikom Andrejom Hnátom. In: Extra  Zemplín, roč. 4 (38), č. 34 (1997), 26. 8.1 997, s. 2.

    NEMET, M.: Notatka do odnoji zbirky. In: Nove žyttja, č. 25-26,. 27. 6. 1997, s. 5.
    Nová kniha. Andrej Hnát. Nehodiace sa škrtni. Básne. In: Národná obroda, roč. 8, č. 84 (1997), 12. 4.1997, s.10.
     
    Nehodiace sa škrtni. Nad debutom Andreja Hnáta. In: Hlas Zemplína, roč. 5, č. 14, 7. 4. 1997, s. 3.

    Publikácia o náhrobných nápisoch. In: Podvihorlatské noviny, roč. 18, č. 44, 29. 10. 2007, s. 10.

    Krátky rusínsky slovník. Ponúkame z rusínskej poličky. In: Info Rusyn, roč. 1, č.1-5 (2004), máj 2004, s.10.
     
    Prístupný pre všetkých. Vyšiel rusínsko-slovenský slovník. In: Pod Vihorlatom, roč. 7, č. 10, 8. 3. 2004, s. 2.

    Knyžka pro Labirščynu. In: Nove žyttja, č. 1-2, 7.1. 2000, s. 3.
    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

    Vzdialenosť nula Ak ide o teba a o mňa – vzdialenosť nula je takmer absolútne priblíženie, sme pri sebe, v sebe totožní ako dva

    Vzdialenosť nula
    Ak ide o teba a o mňa –
    vzdialenosť nula
    je takmer absolútne priblíženie,
    sme pri sebe,
    v sebe totožní
    ako dva geometrické útvary,
    ako dve úsečky
    s definovanými krajnými bodmi
    a rovnakou veľkosťou.
     
    Existuje však istá iná žena
    s genetickou vzdialenosťou
    voči mne nula. Máme zhodný
    mitochondriálny DNA profil
    a s pravdepodobnosťou
    až deväťdesiatpäť percent
    spoločného ženského predka
    do dvadsiatich dvoch generácií nazad
    (len nejakých päťstopäťdesiat rokov).
     
    Vzdialenosť nula
    ako geometrický
    a genetický fenomén
    nás tak vrhajú
    do srdcovo rôznych
    súvzťažností.
     
    Láka ma
    neznáma cudzia žena,
    vzdialená, zároveň
    geneticky blízka,
    pravdepodobná v génoch,
    nevzbudzujúca vášne,
    žiarlivosť a iné smútky
    len moju zvedavosť.
     
    Nekonečne vzdialená
    Žena, ktorá je mi nekonečne vzdialená
    vie, že som úplne skazený a hriešny
    ako vraj všetci na Zemi.
     
    Sola scripture.
    Chcel by som byť nepodmienene vyvoleným,
    vybraným z tvojej  milosti;
    mohol by som byť napríklad záhradníkom,
    záhrada ako v Raji,
    obsýpal by som ťa strapcami jarabín
    ku tvojej bledej tvári.
    Ak by si bola ohraničene
    zmierená so mnou,
    vyvoleným, slúžil by som ti otrocky, Božská.
    V stave tvojej neodolateľnej milosti –
    sola  gratia – by som bol bližší
    ku tvojím svätým, Panna.
     
    Sola fide.
    Zachovaj ma ako svätého.
    Bolo by úžasné
    byť otrokom spoločného hriechu,
    vyvoleným  a zároveň svätým
    pre teba – moja Pani.
     
    Stíhať
     
    Dôstojnosť tela v odpočinku,
    spokojne vyrovnaná,
    pokojné pozdĺžne ruky.
    Tak alabastrovo,
    až oslepuje. Oči máš privreté.
    Prítmie, šero.
    Tak nabielo, aj lôžko,
    aj prikrývka.
    Aj dvoje drobných
    obnažených pŕs, tak jemne
    z biela do sinavá.
     
    Potom sa na teba usmejem,
    potom ťa pohladkám,
    potom sa ti prihovorím.
    Čakám na uvoľnenie
    mimických svalov,
    zmäknutie rúk,
    vdýchnutie duše.
    Syn môj, a  nemal si prísť už včera?
     
     
    Súradnice
     
    Všetko je akosi predurčené.
    Preferujeme pohyb dopredu,
    dozadu len v prípade nevyhnutnosti.
    Minimálne dva kroky vpred a jeden nazad,
    opačne to  neodporúčali už dávnejšie.
     
    Sme apikálne dominantní,
    predurčení k rastu hore, zvyšujeme sa
    a zväčšujeme. Keď dozrieme,
    ohýbame sa a znižujeme až do polohy
    štvornohých lezcov.
     
    V podstate sme prevažne vertikálni,
    našou doménou je kladná ordináta.
    Len sa nestať nezvratne horizontálnym.
    Takáto abscisa znamená vždy zápornú ordinátu
    a meter šesťdesiat mačiny.
     
    Abscisa a ordináta sú vždy perpendikulárne.
    Byť perpendikulárny na abscisu
    ma tak poháňa neustále dopredu aj nahor...
    Netušil som, že táto školská poučka
    mi bude raz tak užitočná. Žijem.
     
    Odumrieť
     
    Prísny a nepodplatný
    je zákon premeny.
    Narodil si sa, rástol, dozrel,
    (možno) priniesol plody
    v potomstve,
    ubúdaš až zanikneš.
    A budeš pokračovať
    vo vytvorených plodoch...
     
    Odumrieš, možno náhle,
    tak ako marhuľa
    na apoplexiu v sade,
    ešte košatá a plodná.
    A možno tak prirodzene
    ako pyšná, no
    obmedzene trváca byľ
    na horskej lúke,
    čo po dozretí
    si len tak vyschne
    a bitá vetrom
    a pľušťami
    sa skloní a rozplynie
    v zemi.
    (Básne zo zbierky Obyčajné veci)
    Zobraziť všetko

 

Obálka slniečka september 2013