Žime, potom uvidíme

  • Recenzované dielo

    Žime, potom uvidíme
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2004/04
  • Autor recenzie

    Vladislav Doktor
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

     

    Len aby tak bolo

    Pavol Weiss: Žime, potom uvidíme

    Bratislava, L. C. A. 2003

      Pri interpretáciách či hodnoteniach slovenskej prózy stále nástojčivejšie počuť hlasy volajúce po románe. S prozaickým debutom Pavla Weissa Žime, potom uvidíme do našej literatúry spoločenský román opäť vchádza. Autor na široko komponovanom pôdoryse viažucom sa k postave podnikateľa Viktora opisuje nielen život muža, ktorého manželstvo je nefunkčné. Viktor si nerozumie so svojím dospievajúcim synom, peniaze používa na riešenie problémov, vydržiava si mladú milenku a v diele sa neabstrahuje ani od témy korupcie v politike a podnikaní.

      Kompozícia románu je postavená na dynamike Viktorovho vnútorného vývinu. Tento úspešný podnikateľ cez spomienky na synovo detstvo, rozvraty v manželstve a neľahké začiatky v podnikaní prehodnocuje kvalitu vlastného života i spôsob prežívania ľudí, ktorí ho obklopujú. Román nám tak ponúka pohľad do životov Viktorových spolužiakov – lekára Milla, bezdomovca a žobráka Marcela i staršieho spoločníka vo firme Alexa. Dozvedáme sa o podvode, akým začalo jeho podnikanie, že má miernu nadváhu, mal by prestať fajčiť, bojí sa o syna ktorého by chcel pochopiť, a že Anna – jeho zatiaľ právoplatná manželka – premýšľa o rozvode. Hlavnými dejovými líniami sú Viktorov osobný život, premeny sveta postáv, s ktorými je v úzkom kontakte a život spolužiaka Marcela v opustenej záhradnej chatke. Snaha o zblíženie so synom Damiánom stroskotá, vyhliadky na vládny tender, o ktorý sa so spoločníkom uchádzajú, sú neisté. Pri návrate zo služobnej cesty Viktor havaruje a postupne nadobúda presvedčenie, že svoj život musí od základov zmeniť. Prehodnocuje svoj vzťah k peniazom a ich moci – stále viac nesúhlasí s praktikami získavania zákazok softvérovej firmy, ktorej je spoločníkom, podplácaním. Pálčivým sa javí prostredníctvom tohto problému i nevysporiadanie sa s formálnym manželstvom, či snaha starať sa o syna. Románom sa mihne obraz bujarej oslavy špičiek spoločnosti a osud mladého hackera – narkomana Romana.

      Autor sa snažil od začiatku vyplniť významové a obsahové polia románu, dôsledkom toho je vytŕčanie niektorých epizód a posolstiev. Z Viktora tak neraz srší urozprávanosť a nezvládnutá štylistika, nie je ani hĺbavý mysliteľ, ani britký ironik. Objavuje sa nemohúcnosť a bezradnosť pri riešení problémov. Hlavná postava i jej konanie sú na mnohých miestach nepresvedčivé. Debutant sa mohol viac sústrediť na precizovanie pasáží, ktoré držia hlavné tkanivo diela, zatiaľ čo iné mohol vynechať a posunúť ich do implicitnej roviny. Vzhľadom na Weissov pozorovací talent by potom bola radosť z čítania, ba i „videnia“ jeho románu väčšia.

    Vladislav Doktor

 

Obálka slniečka september 2013