Vodka a chróm - Viliam Klimáček

  • Recenzované dielo

    Vodka & chróm
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2013/23
  • Autor recenzie

    Katarína Zitová
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Marenčin PT 2013

    Za to, že si v týchto dňoch pripomíname už 24. výročie príchodu slobody a demokracie, vďačíme úspechu revolúcie z novembra 1989. Ako by to však v našej krajine vyzeralo, keby tento dejinný míľnik dopadol úplne inak? Jednu z možných odpovedí na túto otázku ponúka prozaik, básnik a dramatik Viliam Klimáček v novej knihe Vodka a chróm.

    Paralelne komponovaný román sleduje dva rozdielne osudy toho istého hrdinu, o ktorých rozhodla najprv náhoda, neskôr história. Autor ich odlišuje aj typom narácie. Študent medicíny a neskôr lekár Roman Šuster vystupuje v próze ako priamy rozprávač, zatiaľ čo jeho alter ego Viktor s rovnakými, no zásahom „vyššej moci“ nenaplnenými kariérnymi ambíciami podáva svoj príbeh v tretej osobe. Až do osudného momentu sú obaja ukotvení v rovnakej realite, každý z nich sa svojím spôsobom borí s každodennými obmedzeniami komunistického režimu. Ich osudy sa stretávajú v kľúčovom bode Novembra 1989, ktorý má pre prvého prívlastok Nežný, pre druhého Krvavý… Rozprávačské perspektívy sa spájajú a pôsobia na prvý pohľad chaoticky a neusporiadane, majstrovsky však vystihujú zmätok vtedajšej doby. Od pamätných chvíľ na Námestí SNP majú čitatelia možnosť porovnávať reálnu poprevratovú situáciu s fiktívnou, zasadenou do bizarnej štátoprávnej formácie s názvom Slovensko-Ukrajinsko-Bieloruská Federácia, v ktorej ničím neohrozený režim internuje svojich neprajníkov na zimnom štadióne a namiesto trestu smrti im veľkoryso dovolí celoživotne sa podieľať na obnove domoviny…

    Klimáček je vynikajúci rozprávač. S nadhľadom sa díva na mnohé absurdnosti bývalého spoločenského zriadenia, nenápadne modeluje groteskné scény, ale dokáže vybudovať aj skutočne dramatickú zápletku. Výsledkom je akási tragikomická paródia – autor hyperbolizuje situácie bežného života, iniciačné úsilia oboch hlavných hrdinov, no aj národné povedomie Slovákov, ktoré v realite i vo fikcii prerastá až do absurdne demonštrovaného pocitu nadradenosti (brilantne stvárnené scény orgastických osláv slovenskej štátnosti či zdobenia hraničného plota republiky vyrezávanými soškami slovanských bohov). V oboch verziách príbehu platí, že tí, ktorí sa vedia prispôsobiť požiadavkám doby a vyťažiť z nej čo najviac, sa budú mať dobre – bez ohľadu na ich účasť či neúčasť v revolúcii.

    Vodka a  chróm predstavuje paralelnú históriu jedného človeka a zároveň i jedného štátu. Na relatívne malom epickom priestore rozohráva Klimáček veľký príbeh, ktorý sa dnes už javí ako uzavretý. Napriek tomu pôsobí jeho nenútené zamyslenie sa nad tým, čo by bolo keby, v dnešnej literárnej produkcii veľmi osviežujúco.

 

Obálka slniečka september 2013