Námestie kozmonautov - Generácia ju - Viliam Klimáček

Viliam Klimáček

  • Recenzované dielo

    Námestie kozmonautov. Generácia Ю
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2007/09
  • Autor recenzie

    Alexander Halvoník
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Stručne o autorovi

                         

  • Text

    Viliam Klimáček

    Námestie kozmonautov – Generácia Ю

    Bratislava, Koloman Kertész Bagala – LCA Publishers Group 2007

             Okrem toho, že Viliam Klimáček je so svojím Námestím kozmonautov víťazom literárneho súbehu Román 2006 a so svojou pseudonymnou mafiánskou paródiou English is easy, Csaba is dead jedným z najúspešnejších postmoderných kriesiteľov románovej pikaresknosti, je aj odchovancom (dnes už) literárnej školy, ktorá si svoje spisovateľské ostrohy kovala na scénach alternatívnych divadiel. Túto dlhodobú participáciu na búraní tradičnej románovej mytológie cítiť i v jeho prozaických výtvoroch: podčiarkuje sa tu dejovosť, komickosť a nápadná jazyková hyperbolizácia. A keďže väčšinou ide aj o ironizáciu všetkého všetkými prostriedkami, románová forma je spravidla iba komunikačným zvecnením rôznorodého obsahu. Týmto nadľahčením postmoderní autori riešili „zaseknutia“ žánru, ktorý operoval na väčšej časovej a priestorovej ploche a pracoval s relatívne uzavretými systémami dejov, postáv a času, ale svojimi nástrojmi sa nevedel dostať k pluralite ľudskej autenticity a neideologizovanej pravde o nej. Zdá sa však, že preháňanie sa po svetoch románovej otvorenosti na tátošovi virtuality sa prejedlo i Viliamovi Klimáčkovi. Román sa nedá vycmúľať z prsta, nech by bol akýkoľvek magický, okrem kumštu si predsa len vyžaduje trocha koncepčnej ideológie, trocha zavretosti a celkom určite i riziko zjednodušenia. Takže téza číslo jedna: Námestie kozmonautov hľadá formu pre románovú výpoveď.

             Klimáček vymyslel predovšetkým generáciu Ю. Je to generácia narodená okolo roku 1958 a vrastená do svojej doby predovšetkým sovietskou okupáciou a obdivom k západnému štýlu symbolizovaným anglickým homonymom You. Dve Klimáčkom zrelevantnené okolnosti, ktoré spôsobili onú famóznu generačnú schizofréniu, s dôsledkami horšími ako boží bič: možno ani nebolela, ale vždy posúvala všetko, čo generácia urobila, do roviny absurdného humoru. V Klimáčkovom románe už nejde o socializmus, ide o jeho dôsledok prežívajúci v tejto schizme. Nachádzame sa v postkomunistických časoch, v malom mestečku Veľké Roje, ktorému „sa dejiny vyhli“, ale ktoré vždy držalo ruku na pulze času, či už vyrábalo zbrane, hostilo sovietsku vojenskú základňu, stavalo pomníky hrdinom, oslavovalo cudzie víťazstvá, a pritom usilovne ničilo svojich. Po prevrate sa všetko prevrátilo, z Kristovej  Kalvárie premaľovanej na kalváriu kozmonautiky sa opäť stáva Kristova Kalvária, z utajnených zamestnancov utajenej zbrojovky nezamestnaní, z lojálnych občanov mafiáni, čudní podnikatelia a homlessáci, takže ničenie svojich napriek hypermarketom pre všetkých  pokračuje. Všetci chcú žiť po novom, ale bahenné stopy minulosti sú neprebroditeľné. Dej románu sa odohráva v štyroch dňoch, keď sa do mestečka oslavujúceho tristoročnicu zbieha honorácia i plebs, a medzi kulisami zrodenými z ušľachtilých pohnútok a zdeformovanými realitou, všetci predvádzajú svoju absurdnú ľudskú komédiu. Postavy musia veľa spomínať a opäť prehodnocovať svoje životy: román sa napĺňa spomienkami a vychýlenými činmi hrdinov, ktoré sú pokračovaním nezmyselných dejín posúvajúcich aktérov do role hercov na scéne s poslaním upútať diváka. Klimáčkove postavy sú vospolok tragické a odlišuje ich len miera absurdity vložená do gest a akcií. Autor im rozumie a súcití s nimi, ale pokiaľ ide o jeho myšlienkový presah, ktorý si román nevyhnutne vyžaduje, ten sa jednoducho nekonal a zostal na úrovni bezmocného porozumenia. To je daň za trúfalosť povýšiť postmodernú otvorenosť na románovú výpoveď o generácii v situácii, keď román po spochybnení jeho tradícií opäť hľadá svoju novú náplň a keď nové myšlienky sú ešte v nedohľadne. Autor sa pokúšal odfiknúť boľavé slepé črevo, ale narazil na zlatú žilu inšpirácie. Je to zábava, ale väčšmi bolí, hoci žila je možno naozaj zlatá. Deficit duchovnosti sa Klimáček usiluje vyvážiť magickosťou s komickými alebo hororovými parametrami. V každom prípade však vytvoril románovú generačnú víziu aplikujúcu výdobytky postmodernej poetiky, ktorú do istej miery aj prekonáva. Je to v tomto storočí azda prvý naozaj relevantný pokus o románovú výpoveď o večnom spore subjektivity a objektivity.

    Alexander Halvoník            

 

Obálka slniečka september 2013