MEDZI DVOMA SVETMI - Miloš Ruppeldt

  • Recenzované dielo

    Medzi dvoma svetmi
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2016/9
  • Autor recenzie

    Ivan Szabó
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Ikar 2016
    Stačí si iba zalisto-
    vať v Slovenskom
    biografi ckom slov-
    níku a pri hesle
    Ruppeldt zistíme,
    o akú významnú
    famíliu v dejinách
    slovenskej kultúry,
    umenia či politiky
    ide. Viacerí prísluš-
    níci rodu boli náro-
    dovci, hudobníci,
    spisovatelia, prekla-
    datelia či diplomati. Práve jeden z potomkov rodu
    bol dramaturg a diplomat Miloš Ruppeldt (1953 –
    2016), ktorý sa pokúsil napísať ságu svojho rodu.
    Priviedla ho k tomu nielen rodová tradícia, ale aj
    zaujímavé osudy jednotlivých príslušníkov rodu.
    Pravda, autor sa nepokúsil predstaviť čitateľom
    komplexný pohľad na jednotlivé osudy, niekedy
    ich spomína iba okrajovo, ako mu to koncepcia
    knihy umožnila. Jeho úmyslom bolo do textu
    vtesnať vlastné spomienky, obohatené o zážit-
    ky svojich najbližších. Miloš Ruppeldt sa pokúsil
    zaznamenať predovšetkým životné príbehy troch
    Milošov z rodu, z ktorých tretím nositeľom tohto
    krstného mena je práve on, autor knihy.
     Busta Miloša I. (1881 – 1943) je na Františkán-
    skom námestí v Bratislave a ide o autorovho sta-
    rého otca. Bol to hudobný pedagóg, teoretik,
    dirigent, riaditeľ prvej Hudobnej školy pre Slo-
    vensko, ktorý sa venoval aj bohatej teoretickej
    a publicistickej činnosti. Dve z jeho detí (Tatiana
    a Dušan) sa stali novinármi.
     Tretím dieťaťom bol Miloš II. (1922 – 1967), au-
    torov otec, ktorý sa venoval žurnalistike, no bol
    aj prekladateľom a diplomatom. O jeho poslaní
    autor napísal: „S absolútnou istotou vedel, čomu
    sa chce venovať – politike a diplomacii.“ Počas
    vojny bol v Londýne, kde sa stal blízkym spolu-
    pracovníkom Vladimíra Clementisa a roku 1946,
    po skončení vojny a návrate do Československa,
    Clementisovým osobným tajomníkom. V diploma-
    tických službách pôsobil v Paríži, v Štokholme
    a v Indii. V zahraničí sa stretával aj s priateľmi,
    slovenskými nadrealistami, básnikmi Vladimí-
    rom Reiselom a Štefanom Žárym. Poznal sa aj
    s viacerými významnými spisovateľmi tých čias
    (Aragon, Erenburg, Moravia, Sartre, Miller).
     Začiatkom päťdesiatych rokov minulého storo-
    čia ho nespravodlivo obvinili. Z diplomata sa stal
    robotník, no od roku 1956 nastúpil ako zahranič-
    no-politický komentátor do vtedy veľmi progresív-
    neho a populárneho Kultúrneho života. Roku 1964 ho
    rehabilitovali. Autor spomienkovej knihy Miloš
    III. písal aj o pobytoch s rodičmi v budmerickom
    Dome slovenských spisovateľov, kde sa mu vryla
    do pamäti návšteva amerického beatnika Allena
    Ginsberga… Otcove osudy z mladosti zdramati-
    zovala jeho láska k dcére diplomata, ktorý roku
    1948 emigroval na Západ a násilím zobral so sebou
    aj ju. Rozchod spôsobil sklamanie Miloša II., no
    v Londýne sa zoznámil s Angličankou Jean, s ktorou
    sa oženil a z tohto manželstva sa narodil Miloš III.
     Slovensko-anglické manželstvo v tých časoch
    nebolo samozrejmosťou, vždy hrozilo nejaké rizi-
    ko. To však bol začiatok autorovho života „medzi
    dvoma svetmi“. Na jednej strane ho pútalo mesto
    na Dunaji a na druhej zasa anglickí príbuzní, ro-
    dičia matky Jean. Tá však dala prednosť životu
    s manželom v Bratislave, hoci ako Angličanka
    v tých časoch nerozumela mnohým veciam u nás,
    vyvierajúcim z podstaty nášho politického zria-
    denia – reálneho socializmu.
     Miloš v niektorých kapitolách spomína na det-
    stvo a kamarátstva z okolia bydliska na Vysokej
    ulici, potom na študentské roky, počas ktorých
    bol jeho spolužiakom na VŠMU neskorší teatrológ
    Andrej Maťašík a tiež Miloš Mistrík. Po skončení
    školy sa Miloš Ruppeldt stal dramaturgom v tele-
    vízii. Podieľal sa na viacerých úspešných televíz-
    nych inscenáciách, písal rozhlasové hry. Venoval
    sa aj prekladom z anglického jazyka. Okrem iných
    preložil aj knihu G. Orwella Zvieracia farma. Roku
    1990 nastúpil do diplomatických služieb a stal sa
    kultúrnym atašé na československom a od roku
    1993 na slovenskom veľvyslanectve v Londýne.
    Po odchode z diplomatických služieb zaujal
    miesto dramaturga v televízii a na bratislavskej
    Novej scéne. Ruppeldtova spomienková kniha
    je napísaná otvorene, nezakrýva ani súkromné
    stránky života (otcov súhlas so spoluprácou s ŠtB,
    svoje vzťahy a dve manželstvá) v duchu toho, ako
    znie nadtitul jeho knihy: Osud to nemá niekedy
    v hlave v poriadku.

 

Obálka slniečka september 2013