Keď život šplechne do očí. Antológia prózy, poézie a satiry - Život neraz šplechne do očí

  • Recenzované dielo

    Keď život šplechne do očí. Antológia prózy, poézie a satiry
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2008/25
  • Autor recenzie

    Milan Kenda
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Život neraz šplechne do očí

    Keď život šplechne do očí. Antológia prózy, poézie a satiry, Ivanka pri Dunaji, Vydavateľstvo AXIMA 2008

    Po zväzku Keď sa ženy odhalia pripravil Femina klub slo­venských spisovateliek ďalšiu antoló­giu prózy, tento raz obohatenú poé­ziou a satirou. Vstup do antológie tvoria citlivé reflexie Evy Bachletovej o ťaživej, úzkostnej samote uprostred hlučného, prag­matického sveta. Po ver­šoch Otílie Dufekovej nasleduje ako tretia v poradí bravúrna pró­za Tatiany Jaglovej s ironickým názvom Deň motýľa. Je to príbeh sebavedomej šéfky, vtelenej do metafory mo­týlej samičky, ktorá potrebuje mužov iba na príležitostné ka­riérne využitie. Štvrtou v tomto súbore je próza Žobrák od zostavovateľky antológie Vladimíry Komorovskej, v ktorej autorka zobrazuje jeden z najkrutejších paradoxov civilizácie, paradox zbožňovania zla a v pohŕdania dobrom, na osude poníženého, odvrhnutého otca, ktorému zničila život nevďačná a bezcitná dcéra.

    Kniha pokračuje spomienkou na študentské roky od Hedvigy Kramá­rovej Dievča v koženom kabáte – vykresľuje stupídnosť bývalého režimu. Šiestym členom tohto súboru je próza Tunisanka o ťažkom osude žien v moslimskom prostredí od Veroniky Krásnohorskej. Nasleduje trocha preexponovaný príbeh Sexuálny maniak z pera Karin Lászlovej, v ktorom ide o náležité odsúdenie a zosmiešnenie mužského samca. V ôsmom texte Nosatky sú tri nosaté kama­rátky hrdinkami satirického príbehu Pauly Sabolovej. Na deviatom poste s prózou Testiná nám Jana Šimulčíková predstaví vzorovo nesympatickú svokru a vzorovo nevinnú obeť v osobe nevesty – zväčšujúce literárne zrkadlo mnohých reálnych prí­behov zo života! Desiata je próza Viery Švenkovej Večer v Louvri – skvelá analýza ženskej duše, túžob i rozporov. Na jedenástej pozícii smutné a úzkostné tóny odľahčuje úsmevno-satirická kompozícia Anity Tešovičovej O živote za života. Dvanástym príspevkom sú jemné a nežné verše Anežky Tretinovej so ščipačovskými inšpiráciami, venované Prvej láske. Trinástou v poradí je Viera Valachovičová s prózou Na vine bola­ barónka, ktorá smeruje k etickému obnaženiu karieristov a zbohatlíkov cez blúznivé vidiny hrdinky. V závere knihy Milka Zimková v groteske Bankomat privádza na scénu konzumentku mojsejovského typu, aká súčasnú realitu deformuje na reality šou. Je to akoby záverečná scénická metafora, sarkasticky varujúca pred samovražedným konzumom.

    Milan Kenda

 

Obálka slniečka september 2013