Cetonia aurata - Mila Haugová

  • Recenzované dielo

    Cetonia aurata
  • Zaradené v periodiku

    Knižná revue 2014/10
  • Autor recenzie

    Matúš Mikšík
    Zobraziť všetky recenzie autora
  • Text

    Slovenský spisovateľ 2013

    Zlatoň obyčajný (Cetonia aurata) je chrobák čeľade skarabeusovité (Scarabaeidae). Cetonia aurata je však aj básnická zbierka prvej dámy slovenskej poézie. Dvadsiata prvá básnická zbierka a poetka má ešte stále tromfy poschovávané v rukávoch. Vie prekvapiť, ale, čo je dôležitejšie, aj úprimne potešiť. Autorka bola za zbierku nedávno ocenená Cenou Dominika Tatarku za rok 2013.

    Cetonia aurata je ďalšou adíciou do celkového, pomerne homogénneho a súvislého obrazu Haugovej tvorby. Veľmi stabilným podkladom pre poslednú zbierku je v poetkinom podaní už dôverne známy priestor záhrady, niekedy konkrétnej, inokedy abstraktnej. Z  tej reálnej sa tu objavujú latinské pomenovania stromov, ako názvy básní, napríklad Sorbus aria alebo Cydonia oblonga, ale aj iné súčasti flóry i fauny – veď, ako kedysi povedala/napísala autorka: „Rastliny sú pomalé zvieratá“. Tá druhá záhrada, duševná, je obrazom zmyslu života konkrétneho jednotlivca. Pre Haugovú túto záhradu zmyslu života evidentne predstavuje písanie, v priebehu zbierok je na poetkinom výrazive vidieť kultiváciu a  šľachtenie. Zreteľné je maximálne úsilie o spresnenie výrazu, básne sú buď úsporné, tie dlhšie zasa ponúkajú rozkonárené konotácie. Na formálnej úrovni sa postupne sémantizujú aj znaky ako (zátvorky), rozdelené slová, dvoj- a trojbodky, bodkočiarky a pomlčky, pridáva sa aj značka &.

    V  rovine významovej stále platí, že prím hrajú dôležité vzťahy, smerom k  mužom je to vzťah k  otcovi a  vzťahy k  životným partnerom, pokiaľ ide o  ženy, je to zvislá línia materstva od starej mamy cez mamu a dcéru až po vnučku. Tieto vzťahy sa akoby pomocou šľahúňov vpletajú do priestoru životnej záhrady ženského lyrického subjektu – dovolím si povedať, že pravdepodobne úplne autobiografického; tam sa zakoreňujú, menia sa na stromy, prípadne kvitnú. Sú integrálnou súčasťou tejto záhrady, preto sa objavujú v  poézii Mily Haugovej stále, celkom očividne tvoria najdôležitejšie body jej života-písania.

    Cetonia aurata čitateľovi dáva možnosť preniknúť k týmto vzťahom bližšie, prehlbuje najmä významové roviny vzťahov s  partnermi, nevyhýba sa ani zmyselnosti, vášni a  erotickým motívom, no všetko je veľmi decentné. Tu niekde sa Haugová líši od súčasných mladších poetiek (Ferenčuhová, Kucbelová): kým ich poézia akcentuje skôr neosobné polohy aj osobných problémov (alebo to aspoň tak vyzerá), Haugová sa nevzdáva svojej tvorivej metódy, pretkanej senzualitou, jemnocitom, v  súčasnosti už aj nostalgiou a  melanchóliou. Jej silnou zbraňou je tiež pátos – v  tom pôvodnom zmysle slova (vznešený). Ako čitateľ práve na pozadí tohto vnímam fakt, že slovenská poézia Haugovej tvorivý typ stále potrebuje, tak nech vám to aj ďalej píše, pani Mila!

 

Obálka slniečka september 2013