Vstup


Medzi Tatrou a Dunajom, od Jablunkovského priesmyku k Novým Zámkom a od Bratislavy po Šarišský Potok, v pätnástich pôvodných stoliciach rozkladá sa jeden z najmenších slovanských kmeňov, Slováci, počítajúci do dvoch miliónov duší. Osady jeho rozosiate sú hlboko po Dolnej zemi i za Dunajom.

Slováci predstavujú národopisný stred Slovanstva a jazyk ich je v malom obraz všetkých slovanských jazykov. Rozsýpajúc sa vo veľa rôznorečí, kupí sa zase v tri celky: v dialekt západný alebo československý v stoliciach Nitrianskej, Bratislavskej a dolnej Trenčianskej; severovýchodný alebo poľsko-slovenský v Šarišskej, Spišskej, Abaujskej, Zemplínskej i Gemerskej (v tej pomiešaný so živlami rusínskymi), a stredný alebo čistoslovenský v Turci, Liptove, dolnej Orave, hornom Trenčíne, Zvolene, Tekove, Honte a Novohrade.

Vlastná literatúra slovenská trvá málo vyše sto rokov. Čo ostalo z pohanských čias, je slabý tieň; duševnú snahu prvých storočí kresťanských kryje latina, a husitstvo i protestantizmus od veku pätnásteho do osemnásteho literárne plody slovenské spája formálne so slovesnosťou českou. Až koncom osemnásteho storočia Bernolák a v polovici veku devätnásteho Štúr, Hodža a Hurban dávajú vznik a základ samostatnej literatúre slovenskej.

 

Obálka slniečka september 2013